HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 21.▪️

Nora

Priznávam, že som mohla preukázať viac radosti voči výhre nášho tímu. Chalani postúpili do semifinále, s kým budú hrať sa uvidí až sa odohrajú všetky zápasy štvrťfinále. Štvrťfinálový zápas so Švajčiarskom bol naozaj ťažký, aspoň čo som počula rozprávať komentátorov. Myšlienkami som však bola úplne inde, stále ma mátal obraz Dominika a Danice, a ten nepríjemný pocit neistoty ma požieral zaživa.

Aspoň na ľade som sa snažila tváriť šťastne, nech si média nevšimnú môj výraz – moja práca predsa spočíva v zakrývaní skutočných pocitov, pokiaľ ide o verejnosť. Skrátka musím vždy pôsobiť vyrovnane a urobiť čo najlepší dojem. Ema bola od šťastia celá bez seba a po ceste do šatne sa hádzala Lucasovi okolo krku. Človek by si myslel, že sú spolu roky a skutočnosť je len pár dní. Môžeme očakávať nejaké problémy, hoci Lucas mi príde ako rozumný chlap a myslieť si, že je hajzel, je ako veriť tomu, že zem je plochá.

Kým Ema žiarila nadšením, ja som pochodovala do šatne a na volanie za sebou som nijako nereagovala. Vošla som dnu a zabuchla za sebou dvere. Vyzliekla som si top a hodila ho do tašky.

,,Nora, čo nepočuješ, že na teba volám?" ani som sa za ním neotočila.

Navyše sa neuistil, či môže vstúpiť. Zasa. Hoci už ma nahú videl, neznamená to, že sem môže prísť len tak.

Bože, som taká nahnevaná alebo taká sprostá, že mu vyčítam niečo, čo som mu pred niekoľkými hodinami dala sama?

,,Hej," otočil ma rukou k sebe a ja som naňho prísne pozrela.

,,Obliekam sa, nechaj ma samú." Otočila som sa späť k taške a vybrala si kefu na vlasy.

,,Čo je ti? Netešíš sa, že sme vyhrali?"

Tu nejde o výhru.

Nemala som chuť sa s ním baviť, pretože kedykoľvek som naňho pozrela videla som Danicinu ruku ako mu kĺže po hrudi. ,,Ignoruješ ma alebo čo?" prudko zastal predo mnou a zabránil mi v ceste. Zvesila som plecia a s hlasným povzdychom pregúľala očami.

,,Opýtaj sa Danici, čo so mnou je," zvraštil obočie.

,,Ty si nás videla?" vyhlásil prekvapene a neskrýval pobavenie.

Idiot!

,,Nebodaj na ňu žiarliš?" pristúpil bližšie a ja som cítila, ako moje telo slabne pri jeho blízkosti.

Stále nebol osprchovaný, mal na sebe iba termo veci, na ktorých mávajú dres. Pot sa mu čnel cez tričko a vlasy boli strapaté do všetkých smerov. Neupravený a mokrý a predsa pekelne príťažlivý.

,,Nežiarlim na ňu, ale prekáža mi, že sa ťa dotýka akoby si jej stále patril. Buď si raz môj a ja tvoja alebo z toho nie je nič." Obišla som ho a predstúpila pred zrkadlo.

,,Nárokuješ si na mňa, Nora?" zaskočil ma otázkou.

Zasekla som sa v pohybe, ktorým som prečesávala prvý prameň a pootočila sa naňho.

,,Predsa keď s niekým chodíš je jasné, že ten človek je istým spôsobom tvoj."

,,Ja nie som nikoho, Nora. Povedal som, že to s tebou skúsim, ale to neznamená, že ti patrím."

Skoro mi zabehlo. Žalúdok mi nepríjemne stislo. ,,Je pravda, že Danica ma provokovala, ale rozprával som sa s ňou, lebo som to nechcel ťahať s vami oboma naraz."

,,Aha, takže vlastne som teraz ja tvoja šukacia panenka, áno?" zvýšila som hlas.

,,Nora..." pretisol cez zaťatú sánku a varovne na mňa pozrel.