HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 13.▪️

Dominik

Čo to moja myseľ stvára, keď sa v jej blízkosti objaví to dievča? Prečo môj jazyk nekontrolovateľne sype toľké slová z hĺbky duše a nik im nevie zabrániť v úniku? Moji démoni sa márne snažili udržať ich svojimi pazúrmi.

Prečo jej zvodný zamatový hlas počujem stále niekde v úzadí mojej temnej, skazenej mysle? Strácam nad sebou kontrolu a to som ešte včera zasúval do Danice v snahe vyhnať si tú šarmantnú ženu z hlavy. Márnosť trápna. Je magnetom, ktorý ma priťahuje takou veľkou silou, že ani najväčšie zlo vo mne ma nedokáže zadržať späť. Žiadne reťaze ani okovy v chladnom múre mi nedokážu brániť, je to silnejšie než ja a moja úbohá duša.

Som pri nej ako zmyslov zbavený, došľaka!

,,Hej, bratku, ideme skočiť na jedného Jacka, pridáš sa?" tľapol ma po chrbte Lucas a vytrhol ma tak z hlbokého zamyslenia.

,,Nie, dnes nemám akosi náladu, možno inokedy." Zabuchol som skrinku a posadil sa s prehodeným uterákom na ramene.

,,Čo s tebou je?" usadil sa ku mne starostlivo. Veľký brat.

,,Ale nič... vlastne, možno niečo áno. Nie, nič so mnou nie je, som v pohode."

A teraz ma majte za normálneho.

,,Nezdá sa mi," zasmial sa Lucas. Poctivo čakal čo spustím. Mlčal som. Miesto odpovede som si radšej navliekol tričko. V krátkej tme sa mi objavil obraz tých krásnych hebkých pier, mierne pootvorených, ktoré čakali kým ich obsadím. ,,Ide o Noru, však? Dostala sa ti pod kožu?" rýpol do mňa.

,,Nie! Neviem... ah, človeče, cítim sa ako blázon." Frustrovane som si prehrabol vlasy a zapozeral sa pred seba.

,,Ty aj si. Kvôli tej žene."

,,Neblázni!" zahriakol som ho potichu, kým on sa lakťami oprel o kolená a preplietol si prsty na rukách. Tento postoj zaujal vždy, keď sa mi hodlal dať radu či príhovor do duše.

,,Vieš, poznám ťa veľmi dobre na to, aby som si všimol zmenu v tvojom správaní. Možno nechceš, aby to druhí videli, ale mňa neoklameš. Si iný, nie je to veľká zmena, ale začína sa. To dievča ti pomotalo hlavu aj srdce. Priznaj si to."

Jediné šťastie, že v šatni sme boli iba my.

,,Máš pravdu, že som iný, ale to iba preto, že ona je iná. Nedá sa tak ľahko dostať ako iné ženy a ja na to nie som zvyknutý. Vidím na nej ako zo mňa šalie a ako by ma rada dostala, ale na druhej strane má toľkú hrdosť a... hodnotu, že mi z toho blúzni celé vnútro. Neviem to ovládať, Lucas. Akoby srdce chcelo... znova ožiť. Cítiť, panebože a ja... nechcem to."

Bol jediný kto ma vedel pochopiť, pretože on vedel. Poznal moju minulosť.

,,Nechceš to preto, lebo sa bojíš alebo preto, že ti to tvoje ego povestného alfa samca nedovolí?" zaskočil ma.

Nevedel som mu dať odpoveď. Nie som ani pripravený odpovedať, pretože neviem, doriti, som stratený! Musí to ísť z vás, od srdca, a pravda je, že si nebudem priznávať takú skutočnosť, ktorá je dôvodom môjho názoru.

,,Daj jej istotu, ak ty sám ju máš u seba. Pretože, ak máš v sebe chaos, tak tá žena nikdy nebude tvoja."

,,Prečo myslíš, že by mohla byť moja?" zmätenosť sa mi usadila v tvári.

,,Dominik," chytil mi plece. ,,Vidím ako na seba pozeráte. Vo vašich pohľadoch je čistá túžba, ale nikto si nemôže nevšimnúť aj iskričky a to, ako sa vaše oči usmievajú, keď sa vidíte. Neskryjete to, čo medzi vami začína. A túžba to ani zďaleka nie je." Nerozumel som mu. A možno som si len nechcel priznať farbu.