HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 9.▪️

Nora

Tento zápas nevyšiel podľa našich predstáv. Očakávali sme ďalšiu výhru, ale súper bol silnejší. O Fínoch vieme, že sú silný tím a v podstate na tých korčuliach vyrastajú od detstva. Bojovali sme statočne a zápas ukončili s dvojgólovým rozdielom. Dominik lietal po ľade akoby mu to tu patrilo, akoby nešlo o žiaden zápas - bol jedným z tých, ktorý sa pre tento šport narodili.

Jeho rodičia musia byť naňho hrdí. Po celý čas, čo sedel na striedačke alebo šlo o rozohrávku, jeho pohľad blúdil k tomu môjmu. Hoci ja som sa snažila čo najviac tváriť s akým záujmom sledujem hru a že o ňom ani neviem. Nie vždy sa mi to podarilo a párkrát mi pohľad zbehol k nemu. Nevedela som čo si myslí, keď na mňa pozerá, ale určite to neboli žiadne slušné veci. Bol v istom zmysle kretén, ale na druhej strane cítim, že niekde v jeho hĺbke je aj niečo dobrého. Len tomu nechce dovoliť vyjsť na svetlo a mňa zaujíma prečo. Rýchlo sa to však nedozviem, všetci dobre vieme, že pomalšie ďalej zájdeme.

Napriek dnešnej prehre fanúšici nestratili svojho ducha a pri vyhlasovaní najlepších hráčov dnešného zápasu kričali z plného hrdla ich mená, pískali, tlieskali, zborovo a synchronizovane. Toto je krása jednoty. Keď ľudí spája tá istá vec, ktorú milujú, a vedia, že nie vždy sa zadarí.

Šport je skrátka o svinstvách, prehrách, fauloch a podplatení. Nie vždy veci vyjdú tak ako chceme, ale v tom je to čaro. Nikdy neviete čo čakať. A ja osobne neznášam ľudí, ktorí fandia iba keď je dobre, no akonáhle zlyháme už len nadávajú a zhadzujú celý tím. Oni ale nevidia koľko nervov, príprav, stresu a tlaku je na nich vyvíjaných.

Asi si postupne začínam obľubovať tento šport, dostala ma atmosféra a adrenalín, ktorý z toho ide každým dňom. Keď sme odovzdali ocenenia a odstáli si tých niekoľko minút na červenom koberci, kým hrala fínska hymna, chalani rozrušili svoje rady a postretali sa navzájom ako starí známi, čo si podávajú ruky a vítajú sa. Aj toto bolo to krásne - hoci sa počas zápasu vyskytne nejaká bitka alebo faul, čo k športu patrí, napokon to aj tak skončí zmierením. Pre niekoho sú to pravidlá hokeja, no pre mňa to je zakopanie vojnovej sekery. Nie jeden má u súperov svojich kamarátov alebo známych, s ktorými hrali alebo sa priatelili.

Kým chalani dokončievali toto gesto, my s Emou a šéfom sme sa postupne brali na odchod, aby sme sa prezliekli. Celým štadiónom znelo hlasné povzbudenie Slovenska. Všetci totiž kričali: ,,SLOVENSKO!" a nezabudli pritom tlieskať. Človeku sa z toho ježili chĺpky.

Nefér voči víťazom zápasu, nie?

Nemôžeme ale za to, že na Slovensku máme prevahu my, hah.

,,Tak tento zápas bol poriadne hustý!" hlesla Ema vyčerpane, fandila ako blázon. Nemôžem zabudnúť spomenúť, že s Lucasom na sebe doslova viseli pohľadmi pri odovzdávaní cien. Žrali sa ako ten najchutnejší dezert.

,,Tak to teda, chalani asi nebudú dvakrát nadšení, ale môžu byť hrdí. Bojovali ako dravci a to sa nezazlieva." Vyzula som si topánky a začala si dávať dole sukňu.

,,Tuším sa do toho začínaš dostávať," preniesla radostne.

,,No... oslovilo ma to, páči sa mi ten adrenalín čo z toho ide a aj to, s akou dravosťou reprezentujú našu krajinu a snažia sa vyhrať. Aj tie emócie... všimla si si ako reagoval ten... Alex, keď sa zrazil s tým jedným Fínom? Začal doňho skákať a Alex len v mieri stál, nemal v úmysle sa biť a on len doňho, doňho, a potom prišiel Dominik a pustil sa doňho za Alexa. To bolo... wau!" ostala som ako zmrazená, keď som uvidela Emin paralyzujúci a skúmavý pohľad. Asi som až veľmi roztúžene opisovala moje emócie.