HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 4.▪️

Nora

Keď mám byť úprimná dnes som sa videla za mrežami. A ak sa pýtate či to Ema prežila, tak áno. Prežila. Takmer som ju zaškrtila. Nemôžem uveriť, že to naozaj spravila a že súhlasila! Ja toho chlapa neznesiem.

NE-ZNE-SIEM.

Je to také ťažké pochopiť?

A teraz mám ísť na nejaký ich poondiaty večierok? Ak by som nebola taká jej dobrá kamarátka nechala by som ju ísť samotnú. Lenže keďže ju poznám a vidím aké indivídua sú hráči, nemôžem ju nechať len tak. Neviem si ani len predstaviť čo by porobila. Povedzme si úprimne, vie sa utrhnúť z reťaze. A taký hokejista toho veľmi rýchlo využije, ona by si ráno trieskala hlavu o múr a ja by som ju znudene počúvala, kým som do seba tlačila cestoviny.

Napokon prečo by som sa toho mala zdráhať? Zvládla som aj horšie prípady ako jedného namysleného idiota.

Len sa priznaj, že tam chceš ísť!

Ty mlč, ešte mi zavaríš!

,,Už sa ti Martin ozval, kedy sa vráti zo služobky?" spýtala sa ma, keď sme vystúpili z taxíka a kráčali pod večernými lampami smerom k hotelu.

,,Hej, volali sme spolu, keď som prišla domov, aby som sa kvôli tebe nachystala." Preniesla som ironicky, načo nevinne zaklipkala mihalnicami.

,,Ah, ešte sa hneváš? Ber to ako odreagovanie. Kam by sme samé dve išli? Nudili by sme sa ako psy, bude sranda!" poskočila natešene.

Nechápem, kde sa v nej berie toľký optimizmus. Drgla do mňa a širokánsky úsmev sa jej rozlieval v lícach. Radšej som neodpovedala.

Ema si zvolila krátku koženú sukňu, ktorá pekne obopínala jej boky, a bordový top s V-čkovým výstrihom. Na nohách mala čižmičky na menšom opätku, rovnakého materiálu ako sukňu, tiež v čiernej farbe. Kým ona vyzerala ako zvodná kráska, ja som zvolila iba obyčajné rifle s vysokým pásom a na vrch biely top s odhalenými ramenami. Bolo to voľnejšie a pohodlné. Biele tenisky dopriali mojim chodidlám zaslúžený relax po toľkých hodinách v lodičkách. Nemala som v pláne sa fintiť, hoci Ema mi navrhovala opak. Ja som sa cítila dobre a rozhodne tam nejdem z vlastnej vôle, a už tým dupľom, aby som sa zapáčila a zvádzala. Mám svojho priateľa a nemienim mu poza chrbát nasadzovať parohy.

Nechať sa uniesť jedným z tých nafúkancov je to posledné, čo by som si dovolila.

,,Som zvedavá, kto všetko tam bude!" zajasala Ema, kým sme sa blížili ku schodom do hotela.

Čím bližšie sme sa k večierku nachádzali, o to väčšia bola moje nechuť pridať sa tam. Mala som zostať doma.

,,Hráči, pipky, hráči a znova pipky. Nemali sme sem vôbec chodiť, vráťme sa domov." Zastala som uprostred a naposledy skúsila Emu prehovoriť. Pri pohľade na moju nespokojnú a trpiacu tvár mierne posmutnela, ale to razom zmizlo, keď na nás zavolal istý muž blížiaci sa k nám.

,,Zdravím, dámy! Vy ste pozvané na dnešnú párty?" zastavil sa pri nás a pohľadom visel na Eme. Tá zahanbene sklopila tvár aj s úsmevom.

Čo sa to deje s mojou šibnutou zhovorčivou kamoškou?

,,Ahoj, áno, ja som Nora a toto je Ema. Pozval nás sem Dominik." Poslednú vetu som vyslovila nezaujato.

Pohľadom som kontrolovala životné funkcie svojej spoločníčky, ktorá stála ako kôl v plote a s rumencom si prehliadala potenciálnu obeť. Po jej odvahe nebolo razom ani stopy.