HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 3.▪️

Nora

,,Ale, slečna buldozér," vyriekol uštipačne, keď pristúpil ku mne. Dav a hluk fanúšikov si ani zďaleka nevšímal.

,,Ah, pán idiot, ktorý sa nevie pozerať," rovnako uštipačný tón som použila na svoje slová. Zvodne sa uškrnul a sklopil na moment pohľad. Musím priznať, že to pôsobilo roztomilo – tak nevinne.

Šibe ti?

,,Hah, trocha dlhá prezývka, nemyslíš?" pristúpil o krok bližšie a pomaly mi pohľadom prešiel po krku, cez dekolt až po nohy. Neviem či obdivoval tú krásnu manikúru. Jeho spätný pohľad nahor mnou zatriasol.

Dopekla, čo to stváram?

,,Stavím sa, že to je jediná dlhá vec, ktorú máš." Očividne som ho zaskočila - na moment. Takéto slová asi počúva často alebo je len jednoducho skvelý v tom nevšímať si to.

,,To už ti na rovinu poviem, že si prehrala." Aký je len nafúkaný, hoci nemôžem povedať, že som si to všimla až teraz.

,,Čo nepovieš? Nepresvedčíš ma." Namietla som a odmerane si založila ruky na hrudi.

,,Oh, ale to je veľmi ľahké ťa presvedčiť. Stačí, keď sa pred tebou vyzlečiem." Netuším, prečo moje lono zareagovalo tak, ako zareagovalo, ale môj pud sebazáchovy sa práve ocitol na hranici priepasti.

Myseľ automaticky vyfarbovala jeho bytosť ako polonahú sochu vytesanú do mramora.

,,Dominik!" skôr ako som zareagovala začal venovať pozornosť trénerovi, ktorý ho vražedným pohľadom hnal na ľad.

,,Ešte sme neskončili." Prešiel okolo, zapínajúc si helmu. Aj cez ten dres bolo možné zacítiť mužnú vôňu.

,,Pre mňa nenastal ani začiatok." Celú výmenu názorov ukončil môj odhodlaný tón, na ktorý sa ponad plece len uškrnul.

Chumaj.

Keď vstúpil na ľadovú plochu celý dav akoby rázom ožil, kým ja som sa usadila vedľa Emy, ktorá, ako vždy, opäť videla všetko. A ako moja verná kamarátka mi nedala ani sa nadýchnuť -hneď ma zasypala otázkami a nadšeným jakotom.

,,Buď ma klame zrak alebo si sa naozaj bavila s dvadsaťosmičkou! Aký je? Vyzerá tak dobre ako na fotkách?"

,,Bože, Ema, skľudni hormón!" pokarhala som ju, až šéf na nás prísne pozrel. Našťastie hluk davu a hlasy moderátorov, ktorí uvádzali turnaj, nás prekričali.

,,Tak hovor už, preboha! Práve si sa rozprávala s dvadsaťosmičkou takže mi nevrav, že o nič nešlo."

,,Čo si taká vedľa z neho? A prečo ho vôbec voláš číslom?" naozaj som ju nerozumela.

,,Nora, ty o hokeji fakt nič nevieš?" moje mlčanie a nechápavý výraz jej spôsobili úžas v tvári. Oči sa jej prekotili hádam až do zadného mozgu a následne sa narovnala hrdosťou, že ona príučku o hokeji má dávno v rukáve a ja som proste pozadu. ,,Dvadsaťosem je číslo jeho dresu. A som vedľa, pretože si sa bavila nielen s najsexy chlapom, ale s kapitánom tímu!" to mám teraz padnúť na zadok? Aspoň viem dôvod jeho namyslenosti.

,,No a?"

,,Nora! Ty sa absolútne netešíš!"

,,Nemám prečo, je to obyčajný namyslený idiot." Odvrátila som tvár a pozrela na ľad.

,,Ale pekelne sexy idot." Drgla do mňa uštipačne, načo som ju len otrávene odtlačila. Ešte aj smiechom si zo mňa uťahovala, nedalo sa jej vyhovoriť, že tamten narcis mi učaroval.