HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 33.▪️

Dominik

Výčitky. Tie ma požierajú zaživa.

Nielen, že sa spájajú s Norou, ale aj s miestom, ktoré som tak pekelne dlho zanedbával. Kahance už dlho nepocítili teplo horiacej sviečky, náhrobok neobživol čerstvými kvetmi. Ľudia zabudli, umreli. Nikto si už nedokázal spomenúť na muža pochovaného pod tvrdou zemou. Bol som jeho jediný príbuzný, ktorý tiež zabudol.

Určite by ma sám nechcel vidieť, ak by som sa ho na to spýtal. Pravdou ale je, že nemám za kým ísť, som stelesnením hanby a špiny. Bordel, ktorý som narobil je obrovský. A tak odvážne stojím pred týmto posvätným a mne známym miestom, zahanbene pokladajúc tulipány na zrenovovaný náhrobok. Boli jeho obľúbené, v záhrade sa im často venoval, ak zrovna nebol na cestách.

Ten človek na mňa nemôže byť ani zďaleka hrdý. Cítim sa trápne a to ani nie je nažive.

,,Ahoj, oco," vyslovím pomaly a potichu.

Je to celá večnosť, kedy som ho navštívil naposledy. Šport a sláva mi stúpli do hlavy tak veľmi, že som zabudol na to najdôležitejšie. Muža, ktorý ma tomu všetkému naučil. Prešiel som k náhrobku a rukou zmiatol smietky, ktoré na ňom boli. ,,Určite si ma tu nečakal a nechceš ma vidieť, po takej dlhej dobe. Je mi trápne za samého seba. Možno mi preskočilo, že sa tu rozprávam sám so sebou, ale nemám na výber. Ostal som sám... a zaslúžil som si to. Ty, otec, si jediný, komu sa môžem zdôveriť."

Samota mi stláčala hruď, bol to pocit, ktorý som poznal, ibaže vtedy v mojom živote ešte nejestvovali city. Teraz je všetko inak a bolí to a čo je horšie cítim tú bolesť.

,,Prišiel som o všetko len pre vlastnú hrdosť, vlastný komfort. Som sebec a klamár, ani zďaleka sa nepodobám na teba, otec." Nikdy predtým som neplakal.

Nikdy som sám sebe nedovolil vyroniť čo i len jedinú slzu. Až sem ma dnes dohnali emócie, ktorým som sa naučil načúvať počas krásne prežitého obdobia s Norou.

Je tomu už týždeň a ja sa cítim akoby ubehli mesiace. Pred vlastnou hanbou neutečiem a hoci som bol ten posledný, ktorý by sa jej mal ozývať, robil som to. Neodpovedala však ani na telefonáty ani esemesky. Dúfal som len, že je v poriadku.

Chýbala mi, tak veľmi.

Musím sa do Trenčína vrátiť aj ja, no nejakú chvíľu ešte pobudnem tu. Tím sa vráti späť a zrejme ich budú čakať ďalšie prípravy na zápasy Dukly. Počas tohto týždňa sme nemali takmer vôbec pokoj – samé rozhovory v rádiách, televízií, ceremónia na námestí, počas ktorej sme trénerovi venovali letenku do Grécka na týždennú dovolenku, ako zásluhu za prácu a trpezlivosť. Bol nadšený, hoci to spočiatku prijať vôbec nechcel. Bol ako náš tatko, na každého dohliadal a korigoval ho svojím spôsobom. Mal ma rád asi viac ako ostatných chalanov, čo som si všimol, preto ostal šokovaný, keď som sa vzdal postu kapitána.

Rozhodol som sa nebyť vodcom, pretože tá etapa skončila v momente, ako sme vyhrali titul a Nora sa dozvedela pravdu. Chalani si sami vyberú nového kapitána, šokovaný bol aj Dano, ktorý moje rozhodnutie ani nekomentoval ako zvyčajne. Ďalším dôvodom, pre ktorý som sa svojej úlohy vzdal, bol odchod do Ameriky.

Svoj malý sen mám na dosah ruky, ale ten, ktorý by moje srdce priviedol k životu je na míle vzdialený a stratený.

Čo sa týka stávky chalani nepožadovali môj sľub späť, nedrankal do toho ani Dano. Sám som sa zamýšľal nad tým, prečo odrazu ostal pasívny. Alex bol jediný s kým som komunikoval a ako jediný mi povedal, že chalani nechcú dovolenku, ktorá by bola od ich nešťastného a smutného kapitána. Nechcú zneužívať moje nešťastie na úkor ich šťastia a spokojnosti.