HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 20.▪️

Nora

Noc sa mi zdala ako sen, z ktorého som sa nechcela prebudiť. Nič však netrvá večne. Dominik a ja sme... posunuli sme sa ďalej rýchlejšie ako by sa patrilo, ale skrátka keď vás to k niekomu ťahá a pociťujete tú silnú chémiu nie je dôvod čakať. Moje zábrany som položila bez mihnutia oka.

Nemilovali sme sa, ale ďaleko od toho to veru nebolo. Ako som vravela – šla som do sprchy a Dominika si vzala so sebou. Oplatila som mu láskavosť, ktorou ma vyburcoval predtým on. Celú noc ma mátali predstavy o tom ako mu to ide v posteli. Predstavovala som si také scenáre, že som mala na mále, aby som ho nestiahla v spánku. V posteli ležím zobudená už asi desať minút, bez pohybu, a keď sa konečne rozhodnem postaviť, zacítim za sebou pohyb.

Došľaka!

Úplne som zabudla, že sme zaspali v jednej posteli. Dúfam, že sa Ema nedovalila a nenachytala ma tu. Zas by do mňa rýpala a mala milión otázok. Pootočila som tvár a uvidela jeho spokojný úsmev ako pokojne odfukuje. Až teraz som si plne všimla husté a dlhé mihalnice, ktoré mu zaiste závidela nejedna žena. Ostré pery mal sýto rúžové a jemne pootvorené.

Bol ako spiaci Boh, ku ktorému by som sa modlila denne. Pomaly som vykĺzla spod prikrývky a prešla pred zrkadlo. Potrebovala som si trocha upraviť ten výbuch na hlave. Párkrát som kefou prebehla neposedné pramene a sledovala svoj rozžiarený výraz v odraze. Zapozerala som sa na svoj krk, kde som stále cítila jeho strnisko, štekliace ma po celej jeho dĺžke. Prekrvené vláčne pery, ktoré dokonale dopĺňali tie moje a ktoré tak neuveriteľne bozkávali, že odmietnuť ich bol hriech.

Ukazovákom som zablúdila k tým svojim a prešla po nich, predstavujúc si ako po nich palcom prechádzal on. Zachvela som sa vzrušením, pocítila ten známy pocit na hrudi. Dominik sa mi naozaj páčil a páčilo sa mi aj všetko, čo sme spolu robili. Esencia života naberala nové rozmery.

Žiarivý pohľad v zrkadle mi razom zmizol kvôli zvukom v pozadí.

,,Nie, prečo odchádzaš? Zostaň! Ty nemôžeš odísť, vráť sa! Nie!" pribehla som k posteli a ihneď ho chytila za líce, zvíjal sa na matraci ako taký had. Viečka tisol k sebe a ja som netušila ako ho zobudiť.

,,Dominik, no tak, hej, pšt... už je dobre, je to len sen," reagoval na môj hlas a prudko otvoril oči.

Posadil sa, celý zadýchaný a spotený. Vydesene na mňa pozrel a ja som v ňom v ten okamih videla malého ustráchaného chlapca. ,,Je to preč." Pošepkala som mu a on slabo prikývol. Vzal mi ruku, ktorú som mala položenú na líci a dal si ju na srdce. Padol mi tam zrak.

,,Nedovoľ tým démonom aby sa ma znova zmocnili, Nora. Toto srdce bije silnejšie ako kedykoľvek predtým, ale stále v ňom pretrváva bolesť."

,,Bolesť ti zo srdca nikdy nezmizne, stane sa tvojou súčasťou. Len sa s ňou musíš naučiť žiť." Hlas sa mu zachvel, zreničkami kmital medzi mojimi perami a dúhovkami.

,,Takúto bolesť nechcem. Chcem to, čo mám teraz, iba to." Perami drsne pobozkal tie moje, rukou ma chytil za krk, nestihla som poriadne reagovať.

Netrvalo dlho, aby si naše jazyky našli spoločnú cestu a zosynchronizovali sa. Bol to ako tanec dvoch svetov – oheň a ľad. Bolo len otázkou času či to dokážu ustáť.

~

Ema prišla domov až zarovno s Lucasom, ale v momente ako uvidela Dominika po mojom boku mi jedinou grimasou povedala všetko, čo mala na srdci. Lucas ani Dominik sa nezdržali na raňajky, čakal ich tréning a štvrťfinále. Museli makať, takže sme sa len rýchlo rozlúčili. Spravili sme si s Emou lievance, no keďže sme nemali bazový sirup použila som len čokoládový toping a ovocie so šľahačkou. Ema nachystala ovocnú šťavu a potom sme sa obe usadili za stôl. Vypočúvanie ma teda neminie.