Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 25.

Ples pokračuje a zábavy je stále dostatok. S kráľom Zacheartom si poslednú hodinu len vymieňame úsmevy. Je to jednoducho zvláštne, vidieť ho po toľkých rokoch, aj keď mi to pripadá, akoby to bolo len po prvý krát. Zatiaľ si o ňom myslím len to najlepšie. Aj jeho poddaný či iní šľachtici z Modrého kráľovstva hovoria, že sa na miesto kráľa priam narodil. A práve preto je zvláštne to, že to nie je tak úplne pravda. Na miesto kráľovnej som sa narodila ja. Avšak u mňa to nie je len metafora. V mojej hlave sa stále hromadí nespočetne veľa rôznych myšlienok: „Odídem s ním ?“ Možno. Nie. Áno ? „Je to naozaj to najrozumnejšie rozhodnutie, aké môžem práve urobiť ?“ Pravdepodobne. „Bude mi to stáť za to ?“ Možno...alebo aj nie. „Hovorí zo mňa skôr strach že by zrazu odo mňa všetci začali niečo očakávať a ja by som sa nakoniec prepadla pod zem lebo im pravdepodobne poviem nie ?“ Definitívne. „Prečo je Modrý chlapec tak –„ vlastne....nie. Teda...dúfam že nie.

Zhlboka sa nadýchnem a v dave šľachticov hľadám niekoho, kto by mi mohol dať radu. Ale hlavne nie Modrého chlapca. Ten mi ich už dal dostatok.

Zrazu zbadám v diaľke radcu, ako sa radostne obtáča okolo princeznej z domorodeckej dedinky. Kto by mi vedel poradiť lepšie, ako samotný radca ? Prekráčam k nemu a rozhodnem sa nachvíľku prerušiť ich celovečerný románik.

„Bavíte sa dobre ?“ Veselo sa im prihovorím.

„Samozrejme...a ty ? Budeš nová kráľovná Modrého kráľovstva ?“

„O tom....by som s tebou práve chcela hovoriť. Nebude vadiť, ak si ťa na malú chvíľku odvediem ?“

„Je celý tvoj“ Prikývne princezná.

Spoločne sa poberieme do zámockých záhrad pre trochu čistého vzduchu a menej hluku.

„Tak...začni.“ Pozrie sa na mňa radca s očakávaním, že mu poviem niečo, na čo mi bude môcť odpovedať pomaly celou knihou.“

„Jednoducho...o tom, že nemám takmer žiaden záujem o to byť kráľovnou som sa už vyjadrila celkom jasne. A preto teraz len rozmýšľam, či pobrať sa s kráľom Zacheartom do Modrého kráľovstva, aby som sa mohla rozhodnúť na istotu, je dobré rozhodnutie ?“

„Prečo si myslíš, že by to nemalo byť dobré rozhodnutie ?“ 

„Ja...ide len o to, že predpokladám, že ak by som tam šla, tak by som sa stala stredobodom všetkej pozornosti v Modrom kráľovstve, pretože si doteraz všetci mysleli, že som mŕtva, a asi by si ma neskôr aj znenávideli, lebo by som sa im priznala, že nemám v pláne mať nič spoločné ani s trónom Modrého kráľovstva, ani s Modrým kráľovstvom ako ostrovom.“

„Modré kráľovstvo je podľa mňa jedno z tých najkrajších a najlepšie fungujúcich kráľovstiev. Myslím si, že by si mu mala dať aspoň šancu. Inak si to v budúcnosti budeš vyčítať. A čo tak tvoje deti ? Tvoje deti by možno boli úžasní panovníci. Ale ak ty sa budeš od Modrého kráľovstva straniť...nevieš, akú budú mať budúcnosť. A čo si myslíš, že sa stane, keď kráľ Zacheart zostarne a bude musieť odstúpiť ? Kto prevezme trón ? Pretože on žiadnych potomkov nemá. Čo ak to bude niekto, kto bude vládnuť tak, ako sa vládne v čiernom kráľovstve ? Ty si jednoducho jediný človek, ktorý tomu miestu zostáva....teda, za pár rokov. Náš svet sa mení ale len my môžeme určiť akým smerom...a preto je veľmi dôležité, aby si sa ty rozhodla správne. Ani naša princezná nebola spočiatku pripravená na svoju vládu. Nikto nie je. Keď vyrastieš kráľovstve kde ťa už odmalička všetci len rozmaznávajú a nikdy si nemal žiadny iný problém len naučiť sa jazdiť na koni znožmo....máš vysoké očakávania. Naopak keď neskôr zistíš, že si sa ocitol na mieste kde si svoj sladký život musíš zaobstarať ty sám a ak si dobrý a čestný panovník tak aj svojim poddaným, zrazu to už nie je také ľahké. Ale ty...ty si nevyrastala ako princezná. Teda, väčšiu časť tvojho detstva. A to je možno niečo, čo by ti v kraľovaní mohlo veľmi pomôcť. Biela kontesa bola v mojich očiach omnoho elegantnejšia a múdrejšia šľachtičná ako hocikto iný v tomto kráľovstve za jej doby. Ak vychovala teba rovnako....niet sa čoho báť. A ak si vyberieš inú cestu a zostaneš tu, my ťa súdiť nebudeme. Ale možno...možno by som sa na tvojom mieste toho trónu tak úplne nezriekol. Predsa len, môže nastať nejaký čas, kedy jednoducho bude treba odísť. A ty budeš mať kam.“