Dvorná dáma otvorí oči a poobzerá sa okolo seba. Je zamračený deň, vyzerá to tak, že bude aj pršať. Nikde nikoho, v komnate leží úplne sama. Vyzerá dosť zmätene, ale nikto nevie identifikovať, či to je preto, že stratila pojem o čase, alebo preto, že čakala inú formu romantického rána. Všetci ostatní už sedia pri raňajkách, ale toto ráno je o niečo tichšie, ako všetky ostatné. Fakt, že pri stole sedím ja skôr ako dvorná dáma je dosť nezvyčajný, možno až trošku znepokojujúci, pretože dvorná dáma musí chodiť vždy a vždy na čas, poďla písaného pravidla v kráľovskej etikete. Kniha kráľovskej etikety má 458 strán a nemyslím si, že ju niekto z nás niekedy prečítal aspoň do polovice a už vôbec nie, že dodržiavame to, čo sa tam píše. Keby sme dodržiavali pravidlá kráľovskej etikety, dvorná dáma by sa nezobudila v cudzej komnate. Vtipné je, že to je jedno z najhlavnejších pravidiel a my všetci to dobre vieme, ale akosi sa nám nepozdáva, pretože naši komorníci sú viac, ako pekný. Popravde netuším, kto ich vyberal ale má dobrý zrak. Dnes to bolo asi prvý krát v histórii, čo sme začali jesť skôr, ako ku stolu prišli všetci. Dvorná dáma však nie a nie prísť dolu.
"Kto z vás ju naposledy videl ?" Pýta sa princezná.
"Pravdepodobne to budem ja...." s pochybami v hlase odpovie modrý chlapec.
"Ty ? Ako to že ty ?" Prekvapene sa pýta čierna cisárovná.
"Verte mi, nechcete to vedieť" s úškrnkom na tváry pokojne odpovedá modrý chlapec pri tom, ako sa napcháva jahodami s čokoládou.
Princezná s cisárovnou sa na seba iba prekvapene pozrú, obe pozdvihnú obočie a zostanú ticho. Iba pár sekúnd na to sa dole konečne zjavila dvorná dáma.
Na čiernej cisárovnej už bolo vidno, že sa nadychuje, aby mohla niečo povedať, ale princezná ju stihne rýchlo stopnúť pred tým, ako sa z toho zrúti celé kráľovstvo. Preto ju len všetci pomaly sledujeme očami, ona najprv pozerá do zeme, sadne si vedľa modrého chlapca a potom sa konečne ozve :
"Čo je ?" S úsmevom na tváry ako vždy sa so všetkými pomaly stretáva pohľadom.
"Čo je ?! Čo je ?!" Na útok sa už pripravuje cisárovná.
Princezná sa ju snaží stále ukľudniť, ale z veľkej časti to nezaberá.
"Nechcete nám....niečo povedať ?" Ozve sa už aj radca a pri tom prekvapene pozerá na modrého chlapca a dvornú dámu.
"Zatiaľ asi ešte nie je čo...." znova s úsmevom odpovedá dvorná dáma a pozrie sa na modrého chlapca, akoby čakala, že niečo prehlási.
Raňajky tam už skoro nie sú, prečo si dvorná dáma zoberie iba pár jahôd a všetci sa pomaly vracajú naspäť do komnát. Dvorná dáma znova ide s modrým chlapcom do tej jeho.
"Prečo si odišiel ?" Vyčítavo sa ho pýta dvorná dáma.
"Raňajky sú predsa na čas a nechcel som ich premeškať hneď prvý deň..."
"Ale prečo si nezobudil aj mňa ?"
"Neviem, vyzerala si, že si ten spánok celkom užívaš, tak som ti ho nechcel brať"
Dvorná dáma len pretočí očami.
"Tak dobre....ale nabudúce ma prosím zobuď"
"Nabudúce ?"
"Ty nechceš, aby bolo nabudúce ?"
"Uvidíme" ľahne si na posteľ modrý chlapec.
Na dvornej dáme je vidno, že je celkom zmätená zo zmiešaných signálov modrého chlapca, preto sa radšej otočí a odíde z jeho komnaty. Ako tak kráča po chodbe, cez okno vidí čiernu cisárovnú v plášti, ako nasadá na koňa. Nespomínala nič také, že by musela odchádzať zo zámku. V tejto chvíli je to však to posledné, o čo by sa dvorná dáma mohla zaujímať. Zajtra večer je ples, a preto ja, radca a princezná pracujeme na prípravách v plesovej hale.
"Čo si myslíte, že tí dvaja vytropili ?" S menším výsmeškom v hlase sa pýta radca.
"Nemám tušenia a mám taký pocit, že ani nechcem mať...." odpovedám mu.
"Nehovorí náhodou etiketa že..."pokračuje radca, ale preruší ho princezná.
"Ani nepokračuj, lebo si to začnem prestavovať...."
"Prečo by to porušila s Modrým chlapcom ?"pýta sa radca.
"Prečo je posledná otázka, na ktorú ti viem odpovedať..." s menším znechutením v tváry odpovedá princezná, pretože si to s najväčšou pravdepodobnosťou už začala predstavovať."
"Prečo nie ?" Veselo odpovedám ja.
"Budem sa tváriť, že som to nepočula." Odpovedá ešte stále znechutená princezná. "A mimochodom, nevideli ste čiernu cisárovnú ?"
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Biele kráľovstvo [SK]
Fantastik„Aj mágia má svoje medze, no želania obyčajného tvora túžiaceho iba po moci ako je človek sú zväčša len sebecké a hlúpe želania, ktoré s ľahkosťou naplniť dokáže." „Chcete tým povedať, že k vám ľudia chodia iba preto, lebo si myslia, že vaša mágia i...