Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 12.

Bola tmavá noc, v celom kráľovstve nebolo svetla ani zvuku, všetci spali. Teda - skoro všetci. Modrý chlapec sa pomaly zakrádal zámkom, kráčal čo najtichšie a schovával sa za steny tak, aby ho nevidela zámocká stráž. To nie je také ťažké, pretože oni už tiež podvedome spia. Modrý chlapec prejde veľkou tanečnou sálou, cez kuchyňu až na chodbu, kde sa nachádza zámocká knižnica. Tam však namierené nemá. Tentokrát má plán, možno nie veľmi dobrý plán, ale aspoň nejaký. Keď sa deň predtým snažil nájsť kráľovskú knižnicu, všimol si zvláštnu miestnosť s trezorom - kráľovskú pokladnicu. Možno už celkom tuší, čo je starec zač, avšak stále je to len domnienka a vôbec to tak nemusí byť. Preto sa rozhodol to otestovať, na čo však bude potrebovať celkom veľkú kopu zlatých, aby starec aspoň prehovoril. Má to však pár háčikov - od kráľovskej pokladnice nemá kľúč a k trezoru nevie heslo. Asi dúfa, že naň príde sám alebo že ho nájde niekde blízko, možno v knižnici. Všetci ľudia žijúci v zámku ako šľachtici majú k trezoru prístup a vždy si odtiaľ môžu zlaté len tak vybrať. Avšak aj keď je modrý chlapec už považovaný za niečo ako šľachtica, keby si vybral takú sumu, akú sa práve teraz chystal ukradnúť, určite by ho s tým sprevádzalo aj nespočetne veľa otázok od ostatných a cisárovná by niečo mohla zistiť. Preto je krádež možno o niečo bezpečnejšia - teda v spoločenskom zmysle. Pokračoval teda ďalej, už bol skoro na konci chodby, pri kráľovskej pokladnici, keď sa v tom zastavil a zistil, že niečo asi nedomyslel. Mohlo mu byť hneď od začiatku jasné, že pred pokladnicou budú stáť dvaja ozbrojený strážnici. Skrčený za stĺpom blízko miestnosti premýšľal, čo ďalej. Jediná možnosť bola nalákať ich do inej blízkej miestnosti tak, aby modrý chlapec stihol prekĺznuť do kráľovskej pokladnice. Všetko to však bolo až priveľmi zložité ak zvážime fakty, že od dverí nemal kľúč a nemal ani potuchy, ako by sa odtiaľ potom dostal von. Možno to nebol až tak dobrý nápad, možno by sa mal vrátiť späť a niečo vymyslieť neskôr. Beztak by asi nemal šancu zrealizovať všetko to, čo si naplánoval, aby bola táto lúpež úspešná. Nie sám. Rozmyslel si to, neriskoval to a radšej sa vrátil do svojej komnaty.

Nadchádzajúce ráno bolo také, ako všetky ostatné. Tentokrát však ku stolu prišiel aj modrý chlapec, ktorý samozrejme musel chvíľku počúvať sťažnosti týkajúce sa včerajšej večere. Po raňajkách sme sa znovu všetci rozpŕchli po zámku, tak ako zvyčajne. Ja som mala namierené do zámockých záhrad, kde som mala v pláne pokračovať v mojej samoučbe streľby z luku. Strieľala som do terčov, pár z nich som trafila, pár z nich som minula. Takmer som zomrela od vyľakania, keď ma len tak zrazu poťukala niečia ruka po pleci. Otočila som sa, samozrejme, stál tam modrý chlapec.

„Panebože !" zvrieskla som naňho.

„Prepáč...nechcel som ťa vyľakať....možno iba trošku." Zasmeje sa.

„prečo si tu ?"

„dostal som nápad."

„nápad ?"

„tebe by sa zišiel učiteľ, mne zase ty"
„čo tým myslíš ?"

„niečo za niečo"

„stále nechápem."

„Pozri, jednoducho potrebujem človeka, čo sa nebude príliš starať do vecí."

„Aha. Tak to hľadaj ďalej, to nebudem ja." Prestanem sa zameriavať na modrého chlapca a pokračujem v streľbe.

Modrý chlapec prevráti očami a postaví sa presne pred šíp, ktorý sa zrovna chystám vystreliť.

„Ešte stále môžem aj vystreliť" zasmiala som sa.

„Poslúž si." Modrý chlapec rozpaží ruky a usmeje sa.

Pretočím očami a odhodím luk so šípom na zem.

„Som celé uši."

„Nebudeme to rozoberať tu, jednoducho...práve som ťa zasvätil do lúpeže. Zasmeje sa modrý chlapec a odíde.

„Lúpeže ?!" Zakričím za ním ešte.
Ten sa len otočí, pozrie na mňa, s úsmevom na tvári mykne plecami a pokračuje ďalej.

otrávene zoberiem naspäť zo zeme luk a pokračujem v strieľaní.

Nasleduje spoločný obed. Všetci sa znovu stretávame pri jedálnom stole ako zvyčajne. Nič nového, tentokrát nevypukla ani žiadna zaujímavá hádka. Prehodili sme si s modrým chlapcom navzájom pár podozrievavých pohľadov, keď sme už skoro dojedli naznačil mi, aby som ho pomaly nasledovala. Namieril do svojej komnaty, samozrejme, že aj s dvornou dámou, ktorá však napol ceste odišla, určite ju znova iba niekam odložil. Popravde nemám ani tušenia, čo sa mu práve honí hlavou. Vlastne skôr čo sa mu stále honí hlavou. Celé mi to nedáva zmysel. Len tak si príde do kráľovstva, začne si s dvornou dámou ktorú potom ignoruje a teraz toto ? Prečo by chcel niečo kradnúť ? Veď ku všetkému čo potrebuje už prístup má....
Už vošiel do komnaty, nekráčam však hneď za ním, ale s menším odstupom, pre istotu, aby si nikto nič nevšimol. Vojdem nakoniec aj ja.
Modrý chlapec už stihol zatvoriť a zastrieť všetky okná a akonáhle som vkročila, zamkol aj dvere.

„Tak povieš mi už konečne o čo tu ide ?!"

„Poviem, ale hovor tichšie."

Pretočím očami, zhlboka sa nadýchnem a sadnem si na posteľ čakajúc, že niečo už konečne vyklopí.

„Dobre....teraz skús počúvať a nekrič."

„fajn."

„Dnes v noci som sa snažil vylúpiť kráľovskú pokladnicu."

„Vylúpiť kráľovskú pokladnicu ? Ale prečo ? Veď kráľovská pokladnica je aj tvoja, kradnúť z nej nemusíš."

„To je fakt, ale aj napriek tomu že je z časti moja, nemôžem z nej vybrať toľko, a už vôbec nie bez toho, aby som to musel všetkým neskôr vysvetľovať."

„Koľko ?"

„Veľa."

„A načo ti to bude ?"

„To ti nemôžem povedať.....zatiaľ."

„Takže ujasnime si to - ty chceš, aby som ti pomohla vylúpiť kráľovskú pokladnicu za čo by ma mohli vyhodiť zo zámku, ba rovno aj z kráľovstva len preto, že máš zjavne nejaké dlhy ktoré musíš splatiť a o ktorých mi radšej nechceš ani povedať ?"

„Áno ?.....Dlhy nedlhy, mysli si čo chceš, ja ti môžem povedať iba to, že je to na dobrú vec, je to veľmi dôležité a naozaj dúfam, že mi pomôžeš, aj keď to asi znie hlúpo."

„A čo z toho budem mať ja ?"

„.....Naučím ťa strieľať ?"

„To by som zvládla aj bez teba a tvojej lúpeže."

„Tak čo chceš ? Podiel ?"

„Peniaze nepotrebujem, a už vôbec nie takéto."

„Je to len a len na tebe."

„Lukostreľba by stačila....aj tak by sa v tomto kráľovstve už konečne mohlo diať niečo poriadne... a budem sa tváriť že ti verím, že to je na dobrú vec, aspoň sa potom nebudem cítiť zle."

„Prisahám."

„Mhm....to je jedno."

„Buď pripravená v noci."

„Budem." Vstanem z postele a odídem preč.