Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 22.

V zámockej kuchyni sa odohráva bežný predplesový chaos a v našich komnatách zase bežné predplesové prezliekanie. Všetci tí najlepší krajčíri, klenotníci či kráľovský kaderníci sa tu dnes zišli, aby nám predstavili ich exkluzívne kúsky či ich šikovné ruky a pripravili nás na dnešný, pre mňa veľmi dôležitý kráľovský ples. Spoločne obchádzajú naše komnaty a pekne po poradí si nás pripravujú. Práve som ich videla odísť od princeznej, čo znamená, že je na rade čierna cisárovná (a aj jej matka, samozrejme). Ešte som sa s ňou, našťastie, nezhovárala, ale mám taký zlý pocit, že to dneska príde. Ja osobne čiernu vojvodkyňu veľmi nepoznám, no podľa toho čo som o nej počula, v čiernom kráľovstve nemá dobré meno. Preslávila sa najmä znova zavedením trestu smrti, masívnym ochočovaním vrán či postavením najväčšej a taktiež najbezcitnejšiej väznice, aká sa kedy nachádzala na Kráľovských ostrovoch. Takže vlastne nič pozitívneho. A samozrejme nesmiem zabudnúť na fakt, že si sem nenápadne nasťahovala svoju dcéru a podplatila princezniných rodičov, (teda vtedajšieho kráľa a kráľovnú), aby jej platil jej titul aj v Bielom kráľovstve. Mám menšie podozrenie, že to celé bolo kvôli našim slávnym zlatým dolom, na ktoré si viacero iných kráľovstiev stále brúsi zuby. Áno, aj tým sa preslávilo Biele kráľovstvo. Vďaka týmto dolom bol vlastne postavený aj náš prekrásny Biely zámok. Väčšina vecí je tu z mramoru, no všade kam sa pozrieš, skoro všetko je aspoň jemne pozlácané. A tak tomu je aj z vonku. Dokonca, všetky strechy veží sú zlatej farby. Taktiež aj okná, schody, stĺpy, ploty, rámy zrkadiel, dverí, kľučky, taniere a príbory, lustre, stoličky, nohy stolov, toalety....v skratke skoro všetko, čo sa pozlátiť dá. A tak aj s dolami či bez nich, nasťahovať si niekoho, koho môžeš ovládať do cudzieho kráľovstva je uznávam, celkom dobrá stratégia. Teda samozrejme, dokiaľ si nebudú požadovať niečo, ako napríklad tresty smrti....

.....................................................................

„Tak, čo myslíš ?“ Vytáča sa čierna vojvodkyňa pred čiernou cisárovnou v jej novej nadýchanej čiernej plesovej róbe.

„Vyzeráte....dobre.“ zamrmle si popod nos čierna cisárovná a na matku skoro ani nepozrie.

„Dobre ? Priam úžasne! Aspoň vaši krajčíri vedia urobiť celkom slušný kus práce.“ Znovu začne podpichovať vojvodkyňa.

Cisárovná sa len zhlboka nadýchne, ignoruje matku a neisto sa pozerá do zrkadla, pri tom ako jej komorná napevno zaväzuje korzet.  Aj keď sa jej matkino večne namyslené správanie nepáči, veľakrát sa sama pristihne pri jeho opakovaní. Napríklad vtedy, keď sa neustále kvôli niečomu hnevá. A väčšinu času tie veci ani nemyslí vážne, jednoducho sa iba necháva uniesť plameňom momentu. Ale nebola by to predsa čierna cisárovná bez jej večných problémov, no nie ?

„Dostanem aj nejaké šperky ?“ Pokračuje vo vykrúcaní vojvodkyňa.

„samozrejme...“

„Vyslovuj celé vety, moja drahá...“

Cisárovná pretočí na matku očami a nechcene pokračuje : „Samozrejme, že dostanete...“

„A neprevracaj na mňa tými očami. To som ťa dostatočne nevychovala ?“

Cisárovná už radšej zostane ticho a snaží sa zadržať nutkanie opäť pretočiť očami.

O chvíľku do komnaty vojde najatý klenotník so svojou obrovskou prenosnou šperkovnicou a začne parádiť čiernu rodinku. Samozrejme, že to tento úbohý chlap nemá pri svojej práci s nimi jednoduché, ale na výber, bohužiaľ, veľmi nemá. O chvíľku sú obe oblečené, učesané, vyparádené a plne pripravené na návštevu plesu. Stále je však len poobedie a keďže ľudia k nám začínajú prichádzať až po zotmení, zobrala čierna cisárovná svoju matku na malú prechádzku po zámockých záhradách.