Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 10.

A tak po veľkom bále, nastane ďalšie ráno. V celom bielom kráľovstve sa postupne otvoria všetky okná, v kuchyni sa postupne pripravujú raňajky, vychádza slnko a všetci v bielom kráľovstve sa neochotne zobúdzajú. Akonáhle sa všetci upravia, pomaličky za sebou poprichádzajú k raňajkovému stolu. Dnešný deň vyzeral pomerne normálne, pri raňajkách sme sa znova všetci pohádali, dvorná dáma sa až priveľmi lepila na modrého chlapca, polovica z raňajok zostala znova nezjedená. Dnes sa nemala konať žiadna udalosť, nič špeciálneho. Raňajky skončili a my sme sa postupne povracali späť do našich komnát.
Ako tak Modrý chlapec kráča s dvornou dámou cez veľkú tanečnú sálu do tej svojej, zahliadne čiernu cisárovnú, ako sa snaží nenápadne zakrádať okolo. Ona si však nevšimla že ju videl, preto Modrý chlapec uprostred sály zastane a pozrie sa na dvornú dámu :

„Asi som ešte na niečo zabudol, pôjdeš napred ?"

Dvorná dáma iba ticho prikývne a zmizne z dohľadu. Modrý chlapec sa potichu vyberie opačným smerom, presne tadiaľ, kadiaľ pred malou chvíľkou videl cisárovnú plížiť sa. Ešte ju z diaľky zastihne, ako zahalená v obrovskom červenom plášti opúšťa zámok. Aj keď je tu ešte len krátky čas a stále veľmi dobre nevie, kto kam chodieva čo je koho robota, toto mu rozhodne príde celkom podozrivé, najmä keď sa cisárovná snažila ešte aj zakrádať. Preto ju teda pomaličky nasleduje, ale drží si aj menší odstup, aby si ho nevšimla. Je rád, že ju nemusí sledovať v noci, pretože v noci je v kráľovstve hrobové ticho a bolo by veľmi ľahké si ho všimnúť. Cisárovná si však vybrala ráno, a to je asi najlepší čas na to sa niekam zakrádať, pretože v dave ľudí z celého kráľovstva prechádzajúcich sa po ranných uliciach sa dokážeš veľmi ľahko stratiť. Možno pre toto je aj o niečo ťažšie ju sledovať z diaľky, musíš byť veľmi pozorný a hlavne trpezlivý. Cisárovná kráča stále ďalej, už je skoro na konci dediny. V tom ale zastane, ladne sa otočí k jednej z chatiek a zabúcha na dvere. Modrý chlapec ju stále z bezpečnej vzdialenosti sleduje, skrčil sa za chatkou, ktorá je na opačnej strane kamenného chodníka. Dvere sa otvoria, vyjde nižší starec s dlhou bielou bradou. S cisárovnou si podá ruku, ona sa ešte nenápadne poobzerá naokolo aby si overila, že ju nikto nespoznal a spolu so starcom vojde dovnútra chatky. Modrý chlapec už viac nič nevidí, preto to musí začať riskovať - pomaly sa priplazí k oknu chatky, skrčí sa pod ním a keď má pocit, že to je bezpečné, opatrne nakukne do chatky. Cisárovná sa chvíľku rozpráva so starcom, vyzerá celkom napäto. Asi na sebe zacítila pohľad modrého chlapca, pretože sa rýchlo naštvane otočí k oknu. Modrému chlapcovi sa ešte rýchlo podarí stiahnuť podoň dúfajúc, že si cisárovná ani starec nič nevšimli. Cisárovná ešte pomaly pristúpi kúsok bližšie k oknu, ale potom to vzdá a naznačí Araceliusovi, aby ju radšej už zaviedol do podzemnej chodbičky.
Aracelius teda urobí, čo má : potiahne jednu z kníh, chodbičku otvorí. Zapáli fakľu a spolu s cisárovnou zídu kamenným schodiskom dole. Modrý chlapec od úžasu ani nedýcha. Samozrejme, že už pár skrytých chodieb ako táto videl, ale keby mu niekto pred pár dňami povedal, že bude takto sledovať cisárovnú a že ju začne podozrievať, asi by sa mu vysmial do tváre, pretože cisárovná a jej menšie osobné problémy bolo to posledné, o čo by sa zaujímal. Cisárovná aj s Araceliusom zmizli do tmy, a tak modrý chlapec už viac nič nevidí. Svoju menšiu misiu sledovať cisárovnú vzdá a poberie sa späť do zámku, kde naňho už ho v komnate s nahnevaným výrazom čaká dvorná dáma.

„kde si toľko bol ?! Povedal si predsa, že to bude len chvíľka !"

„Pokiaľ viem, nikdy som nepovedal, že to bude len chvíľka, ibaže máš ísť napred."

„Na tom nezáleží, hlavné je, že tu sama sedím už asi hodinu a ty nikde !"

„Dobre, ukľudni sa, prepáč. Bolo to dôležité."

„Dôležité ?"

„Veľmi dôležité."

„A dozviem sa aspoň, o čo ide ?"

„Zatiaľ nie. Zatiaľ to neviem ani ja."

„Tak potom ako je možné, že to bolo tak dôležité, keď ani presne nevieš, o čo ide ?"

„Niekedy tie najdôležitejšie veci jednoducho nevidíš."

Dvorná dáma iba pochybne zdvihne obočie, pozrie sa na Modrého chlapca, ten jej dá malú pusu na čelo a znova odíde preč.

„Počkaj, veď si teraz iba prišiel, kam to zase ideš ?"

Odpoveď na túto otázku sa však už k dvornej dáme nikdy nedostala, pretože Modrý chlapec ju ani nepočul a naviac mal teraz v hlave oveľa dôležitejšie veci, ako niečo nekonečne vysvetľovať dvornej dáme. Teraz mal totižto v pláne niečo úplne iné, ale nevedel, ako na to a kde začať. Chcel si preveriť toho starca, ktorého videl o niečo skoršie s čiernou cisárovnou. Vedel, že niekto niekde musí mať zoznam obyvateľov dedinky, alebo aspoň musí existovať niekto, kto starca pozná a kto by mu mohol povedať viac. V tomto premýšľaní ho však prerušilo to, že si spomenul na včerajší bálový večer a to, ako cisárovnej sľúbil, že ju dnes naučí strieľať. Už toho večera sa správala veľmi zvláštne, možno až priveľmi milo, ale to sa modrému chlapcovi divné nezdalo, pretože on považoval čiernu cisárovnú za celkovo veľmi zvláštnu osobu. Nemal ani potuchy, či si na toto pamätá ona tiež, ale každopádne to bola výborná šanca, ako zistiť viac. Preto si teda počkal, kým sa cisárovná nevrátila, zobral si so sebou všetko čo potreboval a vybral sa za ňou.