Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 21.

Moje nohy sa triasli, moje srdce bilo skoro o život a z mojich očí tiekli slzy. V ruke som držala list, ktorý mi od základov zmení život. Teda, ak to budem chcieť.

„Mám rodinu...a meno...." pomyslela som si.

Nikdy som však netúžila po tom byť princeznou. Moja súčasná rola ničnerobenia ako Lady mi doposiaľ úplne vyhovovala. Vlastne keď nad tým teraz rozmýšľam, byť princeznou a mať to tu celé na starosti by bolo pre mňa až moc náročné. Alebo nie ? Je to veľmi veľa veľkých rozhodnutí súčasne a na to práve teraz nemám dostatok energie. Už som si pomaly ľahla na posteľ, keď mi zrazu niekto neočakávane začal klopať na dvere. Neochotne som otvorila. Pred dverami stáli princezná a radca.

„Tak ?" tichým hlasom sa opýtala princezná.

Povzdychla som si a rukou im naznačila, aby vošli dnu.

„Prečítala si to ?" Pokračoval radca.

„Prečítala."

„A aké máš pocity ako Modrá princezná ?" Natešene sa na mňa pozrela princezná.

„Ja nie som Modrá princezná." Potichu som jej odpovedala.

„Akoto, že nie si ? Veď to máš napísané priamo pred sebou !" Ukazoval radca na list, ktorý som mala na kolenách.

„Napísané to tam je...ale kráľom je predsa Zacheart a v Modrom kráľovstve som ani nevyrastala. Ja som nikdy skutočnou princeznou nebola. Možno iba ako malé dieťa"

„A nechcela by si byť ?" Opakovane ma podpichovala princezná.

„Ja neviem...." smutne som si vzdychla.

„Akoto že nevieš ? Vieš koľko ľudí si tajne želá, aby boli stratené princezné ?" Vypúlil na mňa oči radca.

„To zrovna neviem, ale čo viem je to, že ja som to nebola."

„Takže sa ani nechceš zoznámiť s kráľom Zacheartom ?"

„To áno, ale nebudem od neho žiadať, aby mi prenechal svoj trón. Na to ešte nie som dostatočne pripravená. Alebo aspoň zatiaľ nie..."

„A chcela by si byť pripravená ?" Znova pokračovala princezná.

„Možno áno, možno nie. Práve teraz by som si najradšej zrovnala pár vecí v hlave a tu, v Bielom kráľovstve. Myslím, že práve teraz nie je ten správny čas na robenie takto veľkých rozhodnutí."

„Máš na mysli vzťahy s dvornou dámou ?" Súcitne sa na mňa pozrel radca.

„Vy o tom viete ?" Prekvapene som na nich zazerala.

„No....niekto sa o tom zmienil....." Neisto mi odpovedala princezná.

„Myslela som si, že sa to dozviete skôr či neskôr."

„A je to naozaj tak ?"

„áno."

„Nikdy by som nepovedala, že práve ty....."

„Tak len aby sme si to ujasnili...ja s Modrým chlapcom nemám vôbec nič."

„Ale to je presný opak toho, čo nám dvorná dáma povedala." Nechápavo sa zamračil radca.

„Nemám s ním nič...práve teraz. To, o čom vám dvorná dáma rozprávala bola iba jednorazová záležitosť. Nič to neznamenalo...." Opravila som sa.

„O to horšie..." Zamračila sa už aj princezná.

„Som si toho plne vedomá....aj následkov. A úprimne toho ľutujem. Opakovať sa to už nebude." Povedala som rázne a pozerala sa pri tom do zeme, pretože pri toľkých klamstvách čo som práve teraz povedala, by som sa pravdepodobne len rozosmiala a povedala im celú pravdu. Čo si ale dovoliť nemôžem. Aspoň nie dnes.

„To dúfam....vieš, ja ťa nesúdim, iba....by som nerada mala rozhádané kráľovstvo." S nádychom neistoty a smútku v hlase sa mi princezná zadívala do očí.

„Ver mi, ani ja sa nechcem hádať."

.....................................................................

Po dlhej prebdenej noci plnej hlbokých myšlienok o Modrom kráľovstve a mojej zodpovednosti čo sa ho týka znova nasledovalo jedno z našich typických kráľovských rán. Až na to, že toto bolo možno o niečo viac pracovité, ako normálne a to z dôvodu, že na dnešný večer je opäť naplánovaný ďalší kráľovský ples. Pre mňa je však tohto večerný ples o niečo výnimočnejší, ako všetky ostatné. Dnes večer sa stretnem s mojím dlho nepoznaným strýkom - Zacheartom, a povieme si to, čo obaja potrebujeme, aby bolo povedané. Z mojej strany je to asi len, že nie som pripravená byť ani obyčajnou princeznou, a už vôbec nie kráľovnou. Viem, že niekto iný by moje konečné rozhodnutie o neprevzatí trónu mohol považovať za hlúpe či nevďačné, no z môjho pohľadu je to tá najmúdrejšia a najvďačnejšia vec, čo práve teraz môžem urobiť. Prečo ? V prvom rade, nemohla by som predsa odísť s vedomím, že niekto, koho ja považujem za blízkeho priateľa, ma nenávidí. A dokonca za niečo, čo som v skutočnosti ani nevyviedla. No a čo sa týka ostatných okolností... o vládnutí a podobných veciach neviem skoro vôbec nič. Za tie roky som si tu už zvykla a veľmi nerada by som len tak vyšla zo svojej komfortnej zóny. A posledný dôvod : Veď predsa sú tu ľudia, na ktorých mi záleží. Myslím, že ich ani nemusím menovať. Jednoducho - okrem túžby po spoznaní mojich rodičov ma tam nič iné neťahá. Teda, skôr túžby po spoznaní minulosti mojich rodičov....ale to už je dávno za mnou. Aspoň myslím.

......................................................................

Čierna cisárovná stojí pred hlavnou zámockou bránou a nervózne sa pohybuje z miesta namiesto, pretože kráľovský ples nie je jedinou zaujímavou udalosťou dnešného dňa. Ako už bolo skôr spomínané, pred pár dňami vyrazila matka čiernej cisárovnej - čierna vojvodkyňa z čierneho kráľovstva, aby k nám na pár dní prišla robiť dusno. Načasovanie mala úplne perfektné, a nemyslím si, že to bolo len tak náhodou. Prišla predsa práve v deň nášho plesu. A všetci totižto už vieme, že ľudia z čierneho či červeného kráľovstva sú nimi doslova posadnutí. Aj keď už ani veľmi ani nechápem, ako to, že ich to ešte stále baví vzhľadom na to, že oni usporadúvajú plesy skoro každý deň. Ale vráťme sa radšej znova k dnešku.

Pred dvomi dňami k nám dorazila poštovná straka zo správou, že sa čierna vojvodkyňa a jej sluhovia nachádzajú v ružovom kráľovstve a že k nám dorazia za dva dni. Od toho dňa je čierna cisárovná ešte nervóznejšia, ako zvykne normálne byť. Ráno dokonca ani nejedla (pokiaľ nepočítame tri malé jahody ktoré si dala, aby sme na ňu nemohli nič povedať). Dokonca aj o dosť menej rozpráva. Skoro vôbec. Ja osobne by som radšej zostala bez matky, ako mať matku o ktorej už len zmienka vám spôsobí také muky, aké má v poslednej dobe čierna cisárovná. Ale s tým sa musí popasovať ona, nie my. A ako tak už asi hodinu stojí pred zámkom a čaká moment, kým zbadá zjavne veľmi nechcený koč svojej matky, zrazu sa hlavná zámocká brána otvorí a onen koč pomaly prejde cez ňu. Koč zastaví pred vchodovou bránou do zámku a spredu vystúpi jeho vodič, ktorý okamžite prisunie malé drevené schodíky pred dvere, z ktorých má vystúpiť čierna vojvodkyňa. Dvere v zápätí aj otvorí a z koča sa pomaly vynorí na svoj vek veľmi mlado vyzerajúca elegantná dáma v zamatových čiernych šatách, čipkovaných čiernych rukavičkách a vysokom čiernom klobúku zdobeného zlatými ozdobami a s prišitým čipkovaným závojom na oči. Jej sluha a vodič jej podáva ruku a začne ladne kráčať dole po malých schodíkoch. Akonáhle je z koča vonku, hneď za ňou sa vynoria ďalšie dve mladé dámy, jedna v obleku kráľovskej slúžky a druhá pravdepodobne v čiernych šatách pre dvornú dámu. Akonáhle sú všetky vonku, koč odíde do stajní a čierna vojvodkyňa si elegantne a s menším úsmevom začne vykračovať ku čiernej cisárovnej, na ktorej je vidno, ako sa svojej matky už nevie dočkať. Začnú sa navzájom stretávať pohľadmi. Čierna vojvodkyňa si nadvihne svoj závoj a roztiahne ruky do objatia. Čierna cisárovná sa falošne usmeje a pomaly začne kráčať ku svojej matke, ktorá ju v zápätí zovrie do silného objatia.

„Dcérka moja....znovu sa stretávame..." Vľúdnym hlasom sa prvá prihovára čierna vojvodkyňa.

„Už to tak bude....." s falošnou radosťou v hlase jej odpovedá cisárovná. Stále nechápe, prečo sa jej matka neustále dožaduje toho, aby jej vykala. Veď predsa je jej dcérou... ale taká už len čierna vojvodkyňa je.

„Tak čo ? Som tu v ten správny deň ?"

„Ak myslíte v deň plesu tak áno, ste...."

„Výborne. Stavím sa, že ešte nemáte nič pripravené. Aspoň vás ešte môžem naviesť na správnu cestu a ukázať vám, ako urobiť skutočne nezabudnuteľný ples."

A tam to začalo. Už len po tejto vete čiernou cisárovnou prešiel obrovský hnev a z objatia vojvodkyne sa pomaly vytiahla.

„Poďte....zavediem vás do vašej komnaty....zložíte sa tam."

Vojvodkyňa prikývne a s cisárovnou vojdu do zámku.