Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 19.

„Tak....prezraďte mi svoje najtajnejšie želanie, sir Rafael...“ Podozrivo sa na Modrého chlapca uškrnul starec, hneď ako sa obaja ocitli v jeho podzemnej miestnosti plnej elixírov od výmyslu sveta.

„Môže to byť čokoľvek ?“ Odpovedal mu Modrý chlapec pri tom, ako sa miestnosťou prechádzal a v tichosti ju obdivoval.

„Aj mágia má svoje medze, no želania obyčajného tvora túžiaceho iba po moci ako je človek sú zväčša len sebecké a hlúpe želania, ktoré s ľahkosťou naplniť dokáže.“

„Chcete tým povedať, že k vám ľudia chodia len preto, lebo si myslia, že vaša mágia im zaručí moc ?“

„Presne tak. Ľudské srdce totiž nepiští po ničom inom. Teda okrem lásky. Ale to je práve jedna z tých vecí, ktorú vám mágia nezaručí.“

„Prečo nie ?“

„Pretože láska je silnejšia, ako mágia.“

„No ja som už počul aj o niečom, ako je nápoj lásky.“

„áno, nápoj lásky samozrejme existuje a zopár sa ich tu aj nachádza, no jeho účinok je len dočasný a nemyslím si, že by vás niekto ním omámený priťahoval ak viete, že ste sa mu vlastne len obyčajne nanútili. To by som láskou nenazval. Prečo, máte oň záujem ?“

„O nápoj lásky ? Pre pána Jána, to určite nie. Len som zvedavý.“

„A čo by ste teda rád ?“

„Popravde som tu skôr kvôli tej moci.“

„Ale nerozprávajte.....akej moci ?“

„Mám totiž pocit, že sa niekto z môjho okolia o niečo pokúsi. A práve ja môžem byť jednou z obetí. A o to aj ide – chcel by som nebyť jednou z obetí.“

„Ako myslíte pokúsi ?“

„Myslím, že ide práve o mágiu. V zelenom kráľovstve sa to mágiou hemží.“

„Takže vy si myslíte, že ju niekto zneužije a použije proti vám.“

„áno.“

„Takže vlastne odo mňa žiadate aby ste boli imúnny voči mágii.“

„áno, asi tak by som to popísal.“

„To vás však môže stáť oveľa viac ako len jeden mešec, Sir Rafael.“ Uškrnul sa starec.

„To pre mňa nie je ani najmenší problém.“ Sebavedome mu odpovedal Modrý chlapec.

......................................................................

Medzitým sme sa všetci ostatný snažili nejako zabávať v našich slávnych zámockých záhradách. Väčšinou spolu skončíme len pri čaji v altánku a partiách bedmintonu, no tentokrát som sa tomu radšej chcela vyhnúť. Teda presnejšie, dvornej dáme. Podľa mňa nemá veľmi cenu sa jej neustále ospravedlňovať. Teda aspoň nie hneď. Najskôr by mala byť sama a nejako sa s tým snažiť zrovnať. Až potom sa do toho môžem zapliesť aj ja. A tak som sa dnes radšej vrátila k mojim niekedy márnym pokusom o lukostreľbu. Popravde si už ani nepamätám, ako a prečo som sa k nej vlastne dostala. Možno som raz len vstala a uvedomila si, že ovládanie umenia perfektného držania porcelánového hrnčeka na čaj mi nezachráni krk, ak raz dôjde k najhoršiemu. Teraz si však ani neviem veľmi predstaviť, čo by to najhoršie mohlo byť. Vojna medzi všetkými kráľovstvami ? Klišé. A čo tak napríklad únos Princeznej ? Hm, nemožné. A čo tak napríklad...vražda ? Hm, taktiež len klišé. Natiahla som šíp, privrela jedno oko a snažila sa ho namieriť do stredu slameného terča. Vystrelila som, minula. Tentokrát však iba o kúsok. No v tom som si však spomenula, ako mi Modrý chlapec nedávno sľúbil, že ma to naučí. Ale kde je vlastne Modrý chlapec ?

....................................................................

S už prázdnym mešcom sa Modrý chlapec vracia späť do Bieleho zámku. Starcovi sľúbil, že sa s peniazmi vráti už skoro. Nemohol povedať zajtra, veď predsa Zelené kráľovstvo je dva ostrovy odtiaľto. A to sú teda aspoň tri dni tam a späť. A tak sa aspoň dohodli, že starec bude medzitým na jeho elixíry aspoň pracovať. Avšak jeho elixír už nebol pre Modrého chlapca veľmi dôležitý, pretože teraz už vedel, s kým má dočinenia. Stále mu však nešlo do hlavy, prečo by čierna cisárovná potrebovala mágiu. Zrejme ide tiež o elixír, keďže pre inú mágiu by musela starca nejakým spôsobom dostať do kráľovstva, čo sa zrejme nestalo. Zvažoval elixír lásky, elixír krásy a elixír mladosti. Napadlo mu len prehľadať jej komnatu, čo by bolo preňho veľmi ťažké vzhľadom na to, že sa odtiaľ skoro nepohne a ak aj áno, podľa neho je to najzabezpečenejšia komnata z celého zámku. Nedostal by sa tam. Teda aspoň nie tak ľahko. A tak sa rozhodol ju len občas sledovať. Veď človek nikdy nevie, čo by jej mohlo vypadnúť z úst. A mohlo by to byť už dnes na obede či večeri. V tom však Modrému chlapcovi napadlo – obed ! Okamžite pridal do kroku. Nemohol ho predsa zmeškať, to by bolo priveľmi podozrivé. Teda ako pre koho. Pre čiernu cisárovnú určite.

....................................................................

A nastal čas obeda. Všetci sme sa spolu zišli dole pri našom priveľmi veľkom stole a čakali na náš prvý chod. Dnes bolo pri stole až podozrivé ticho. Všetci na seba len bez slova civeli, akoby každý chcel niečo povedať, ale nevedeli ako. Alebo to civeli na mňa ? Nevedela som sa rozhodnúť. V tom však ticho prerušila princezná – „Lady.“

„áno ?“ zvedavo som jej odpovedala.

„Vieš, kto sú tvoji rodičia ?“ Pokračovala.

Po tejto vete mi prešiel mráz po chrbte. „Moji rodičia sú mŕtvi, princezná.“

„No poznala si ich niekedy ?“

„Nie. Len veľmi matne si pamätám matkinu tvár. V noc ich smrti som sa stratila.“

„Cez snežnú búrku.“

„Cez snežnú búr –„ zastala som. ,,....nikdy som ti o tom nehovorila....."

„Ja viem....“

„A vieš, kde sneží ?“ Pridal sa už aj radca.

„Predsa v čiernom, modrom, červenom a fialovom kráľovstve.“

„Presne tak.“ Pokračoval radca.

„O čo vlastne ide ?“ Ustráchane som na nich pozerala.

„Ty nepatríš do Bieleho kráľovstva.“ Dramaticky prehovorila už aj čierna cisárovná.

„Akoto, že nepatrím ? O čo tu ide ?“

„Veď predsa ty si princezná“ S úsmevom na mňa pozrel radca.

„Princezná ? Ja ?!“ Prekvapene som na nich zazerala. „To asi ťažko...veď aj tu som len vďaka úplnej náhode.“

„A tam vonku si skončila tiež len kvôli nešťastnej náhode.“ Pridala sa aj Jane Wyatt.

„Ako to myslíte ?“ Stále som na nich nevedomky zazerala.“

„Dnes nám bol totiž doručený jeden list....“ Pokračovala Princezná.

„List ?“

„Od tvojho strýka.“ Podávala mi ho Jane Wyatt.

„Od môjho čo ?!“

„Si ospravedlnená z obeda,“ Prehlásila princezná. „Choď a čítaj.“

„Po tomto už ani nemám hlad.“ Zobrala som si list a rýchlim krokom utekala do svojej komnaty.