Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 28.

Konečne nastal ten deň, kedy bolo želanie čiernej cisárovnej plne pripravené. Jej matka práve v ten deň odchádzala z Bieleho kráľovstva, a tak sa už nedočkala aspoň čiastočného úspechu jej milovanej dcérenky. Avšak, aj ak bol už možno plne pripravený, ešte stále elixír pravdy nebol dostačujúci. Ako ho predsa podá tej osobe, ktorej ho podať musí ? Aj napriek tomu, že čierna cisárovná má kontrolu nad kráľovskou kuchyňou, nastražiť do pokrmu či prípitku elixír nebolo také ľahké. Prehodila si cez seba jej plášť a prešla cez kráľovské brány. Predierala sa pomedzi dedinčanmi dúfajúc, že nikto z nich nespozná jej známu, šľachtickú tvár. Takto zaneprázdnený ľudia ako bola práve ona, sa však občas pozabudnú pozrieť sa za seba. Keby tak bola urobila, možno by si všimla, že aj napriek svojej veľkej snahe nebola jediná hradná šľachtičná, ktorá sa práve v tom momente nenachádzala v zámku. Ako vždy jej za pätami stál modrý chlapec. Tentokrát to však nebolo zámerne, preto že by ju mal záujem či potrebu sledovať. Dnes nie. Čírou náhodou totiž čierna cisárovná nebola jediná, kto mal v tento deň konečne dostať svoj dlho očakávaný elixír. Aracelius si však asi poplietol hodiny, pretože on, ako dedinský čarodejník v utajení, nikdy nedával dokopy dvoch zo svojich zákazníkov. Možno to bolo aj preto, že väčšina z nich si aj priala zostať anonymnými, keďže väčšina z elixírov, na ktorých sa Aracelius podieľal neboli vyrobené pre dobré úmysly. Vlastne asi žiaden z nich. Modrý chlapec mal však tentokrát znova výhodu, pretože stojac vzadu vedel, kto práve kráča pred ním. Rozhodol sa, že sa jej ani dnes prihovárať nebude, aj keď už si je skoro plne vedomý všetkých jej úmyslov. Teda, aspoň si to myslel. Preto radšej uprednostnil možnosť sa znova schovať, tak, ako každý krát. Čierna cisárovná už prekráčala až ku Araceliusovmu domu a chystala sa mu zaklopať. Niečo sa jej však nezdalo. S podozrievavým pohľadom sa ešte rýchlo pozrela za seba, no nevidela nikoho. Mala pocit, že ju niekto sleduje. Modrému chlapcovi skoro vypadlo srdce z hrude. Mal obrovské šťastie, že sa ešte rýchlo stihol otočiť chrbtom tak, že mu cisárovná nevidela do jeho tváre. Späť sa otočil až vtedy, keď ju konečne počul zaklopať na Araceliusove dvere. O malú chvíľku jej aj otvoril a vošla. Vtedy sa len Modrý chlapec usadil pri nejakom neznámom bielom dome a čakal tam až do momentu, kedy čierna cisárovná nevyšla od Araceliusa von.

„Dúfam, že som vás nenechal čakať príliš dlho.“ Prihovoril sa ako prvý Aracelius.

„To je v poriadku...aj tak som bola príliš zaneprázdnená...“ odpovedala mu čierna cisárovná.

Na to už len Aracelius otvoril svoje tajné schody do podzemia a rukou naznačil cisárovnej, aby ho tam nasledovala.

O chvíľku sa už obaja nachádzali v jeho miestnosti plnej elixírov, kde už bol vystavený aj jej tak vytúžený elixír pravdy. Aracelius ho zobral a opatrne ho podával čiernej cisárovnej. Tá si ho skoro nedočkavo schmatla, no Aracelius jej v tom stihol obratne zabrániť.

„Nie tak zhurta....“ Zarazil ju. Ešte som vám ani nepovedal, čomu by ste sa mali vyvarovať...“

Čierna cisárovná sa podozrievavo zamračí. „vyvarovať ? Vyvarovať čomu ? Je to predsa len hlúpy elixír...“

„Drahá....žiaden elixír nie je len nejaký hlúpy elixír. Ak sa elixír nepoužije správne...nemusí to mať vždy ružové následky...“

„čo by sa mohlo stať ?“

„Elixír pravdy nie len obyčajný elixír. Ak ho použijete priveľmi veľké množstvo....tá osoba na ktorú ste ho použili...nebude jediná kto bude hovoriť len a len pravdu.“

„Ale predsa....ako by to bolo možné ?“

„Správne množstvo tohto elixíru je polovica na jedného človeka. Ak by ste mu však nebodaj dali celú fľaštičku mysliac si, že takým spôsobom sa možno dozviete o niečo viac...vy by ste nebola tá, kto by sa dozvedel pravdu o ňom...ale on tým, kto by sa zrazu, v zlomku sekundy, dozvedel aj tie najtajnejšie veci od vás. Celá fľaštička elixíru pravdy otvára ľudom oči.“