Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 8.

Dnešný večer je večer bálu a celé kráľovstvo sa nevie dočkať. Niektorí stresujú kvôli prípravám, iní si skúšajú šaty alebo, v prípade dvornej dámy - spodné prádlo.
Vždy pred bálom je v kráľovstve chaos a aj keď majú v teba veľkú dôveru, pred bálom nie a neustále ťa bombardujú otázkami typu :
"Určite si najala muzikantov ?"
"Si si istá, že si zaistila puding ?"
A podobne.
Preto sa vždy radšej schovávam v kráľovských záhradách, kde sa v poslednej dobe snažím trénovať lukostreľbu. Zatiaľ som len začiatočníčka a tak mi to moc nejde, ale aspoň trafím kúsok z terča.
Dnes som sa sem taktiež radšej stiahla a som rada, že som tak urobila.
Predo mnou je desať okrúhlych terčov postavených vedľa seba a ja sa snažím streliť do presného stredu každého z nich. Zatiaľ sa mi to ešte nepodarilo.
Zdá sa, že kráľovské záhrady nie sú až tak dobrá skrýša a mňa niekto poťuká po pleci. Otočím sa a zistím, že to je modrý chlapec.
"Chceš s tým pomôcť ?"
"To nebude treba, ale ďakujem"
"Naozaj ? Vidím, že sa veľmi netriafaš..."
"Tak tu máš - traf sa ty." Podám modrému chlapcovi luk a šíp.
Modrý chlapec sa natiahne, nastaví si luk so šípom, prižmúri oko a trafí sa presne do stredu jedného z terčov.
Potom mi už len venuje pohľad typu "ja som ti to vravel" a podá mi luk naspäť.
"Si si istá, že nechceš pomôcť ?"
Ja len ticho stojím, pozerám naňho a rozmýšľam, čo odpoviem, pretože ak by neexistovala skutočnosť, že nemám rada situácie, keď mi niekto hovorí ako mám niečo robiť, tak by som povedala áno.
"Možno ?" Vytlačím zo seba veľmi nechcene.
"Takže možno"
Vzdychnem si - "tak fajn"
Modrý chlapec sa postavil za mňa, položil mi ruku na madlo luku, vyrovnal mi pozíciu a zo zadu si položil hlavu na moje rameno.
"Teraz poriadne namier a vystreľ."
Urobila som presne, čo povedal, snažila som sa namieriť tak, ako on a vystrelila som šíp.
Na moje prekvapenie som šíp trafila presne do červeného stredu."
"Tak, a teraz vieš, ako sa to má robiť." Modrý chlapec sa len usmeje, otočí sa a pomaly odchádza. Ešte naňho rýchlo stihnem zakričať "ďakujem" predtým, ako na mňa z druhej strany vyskočí radca.
"Ako si na tom ?"
"Na čom ?"
"Veď na prípravách na bál"
"Vyzerám na to, že sa pripravujem ?"
"Vyzeráš na to, že už aj ty sa chystáš stráviť dnešnú noc s tým novým."
"Ja ? Za koho ma máš ?"
"No ja som tu stál celý čas drahá, a videl som, čo som videl."
"Môžem ťa ujistiť, že nemám v úmysle s nikým stráviť noc a už vôbec nie s ním"
Radca mi len venuje až priveľmi dlhý podozrievavý pohľad a potiahne mi ruku na znak, aby som šla za ním.
"Bál je už za hodinu a ty máš na sebe čižmy"
Vraciame sa spolu teda do zámku a ja hneď zamierim do mojej komnaty, aby som sa dala doporiadku.
Do zámku už prichádzajú pomaličky ľudia zo všetkých kráľovstiev a siedmych hôr. Všetci sú naobliekaný, na sebe majú nespočetne veľa šperkov a prichádzajú na luxusných kočoch alebo koňoch všetkých druhov. Všetci smerujú do obrovskej tanečnej sály, kde už sú plné stoly a na pódiu speváčka v úzkych červených šatoch a vyčesanými vlasmi do vysokého účesu. Má krásny chrapľavý hlas a ladné pohyby pri speve. Pieseň skončí, všetci sú už v sále, pôvabná speváčka sa ukloní a predstavý sa :
"Dobrý večer, moje meno je Jane Wyatt a dnes večer budem pre vás spievať"
Všetci začnú tlieskať a Jane Wyatt sa pustí do ďalšej pesničky.
Stojím v strede sály a obzerám sa okolo seba. V predu tancuje princezná s princom zo zeleného kráľovstva, vzadu zas radca s princeznou dedinky domorodcov. Čiernu cisárovnú, modrého chlapca a ani dvornú dámu nevidím. Čierna cisárovná je pritom vždy dochvíľna a naštve sa, keď niekto iný nie je. Určite tu niekde je, len ju nenachádzam v dave ľudí.
Zrazu si ale povšimnem dvornú dámu, ako rýchlim krokom nasleduje modrého chlapca. Zrazu iba zapadnú do jednej z tmavých chodieb.
"O čom si sa chcela porozprávať ?"
"Pozri, ako to so mnou myslíš ? Ja nemôžem žiť vo svete, kde si nie som ničím istá..."
"Ako čo s tebou myslím ?"
"Veď sme spolu...."
"No a ?"
"Ty nechceš niečo viac ?"
"Sklapni a poď tancovať."
"Tancovať ? Sklapni ?"
Modrý chlapec len potiahne dvornú dámu za ruku na parket, pretože to je asi jediná cesta ako ju úspešne utíšiť.
Zrovna muzikanti hrajú pesničku, pri ktorej sa po častiach menia v kruhoch partnery a tak modrý chlapec netancuje s dvornou dámou dlho.
Vlastne to vyzerá, že ho zachvíľku schytám ja. Mňa vyzval na tanec istý knieža z červeného kráľovstva, ktorý ale vyzerá, že má nejaký problém, pretože za mnou všade chodí. Myslím tým stále....ale už som si zvykla. Refrén skončí a partnery sa menia. Tentokrát s modrým chlapcom tancujem ja, ale troška ma zarazí, že sa vôbec na to dal, pretože by som nepovedala, že je parketový typ.
"Ty tancuješ ?" Opýtam sa ho zarazene.
"Nepovedala by si to ?"
"Úprimne ? Nie. Povedala by som, že sa snažíš vyhýbať takýmto akciám."
"Snažím, ale tá vaša dvorná dáma ma dovedie k šialenstvu...."
"Tak prečo si s ňou strávil noc ?"
"Prosím ?"
"Počul si."
"Ty máš niečo proti mne."
"Nemám...."
"Odkedy som tu v kráľovstve a vidíš ma, prekrúcaš očami....vlastne aj keď som ešte nebol tu v kráľovstve si robila to isté."
"Nazvala som ťa poslíčkom"
"Aj to"
"Veď si poslíček...teda, býval si"
"A to je problém ?"
"Nie je..."
Viac už povedať nestihneme, pretože refrén zase dohral a partneri sa znova menia.
Nenápadne vykĺznem z kruhu na chodbu, aby som si troška oddýchla od hluku. V tom na chodbe zbadám natešeného radcu, ktorý za mnou hned pribehne.
"Asi som sa zamiloval..."
"Do tej domorodkyne ?"
"Do koho iného ?"
"Je pekná, to je pravda"
"Nenecháme si ju ?"
"Ale predsa ona má vlastné kráľovstvo, kde musí žiť."
"To je síce pravda....ale nechal by som si ju."
Iba sa zasmejeme a mierime späť na parket, kde sa stretneme s princeznou.
"Ja viem, že som nedávno prijala modrého chlapca ale tá speváčka je úžasná, čo hovoríte ?"
"Za mňa je to v poriadku."
"Za mňa tiež."
"Dobre teda....a nevideli ste cisárovnú ?"