Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 9.

Bál ešte stále pokračuje a vyzerá to tak, že sa všetci dobre bavia. Princezná sa ešte stále dohaduje s Jane Wyatt o jej trvalom pobyte na zámku, radca ešte stále tancuje s princeznou domorodcov a modrý chlapec ešte stále uteká pred dvornou dámou, aby s ňou nič nemusel riešiť. Ja som sa nachvíľku vybrala na vzduch, do zámockých záhrad. Sadnem si na kamennú lavičku a iba sa pozerám na oblohu, keď v tom zbadám ako sa niečo hýbe v kríkoch. Pravdepodobne iba nejaká veverička, vták alebo niečo podobné. Kríky sa hýbu stále viac a viac, tak som sa postavila a išla sa pozrieť, čo v nich je. Skoro som odpadla od úžasu, keď sa z nich vynorila čierna cisárovná. Ani nie preto, že by sa mi zdalo divné to, že niekto je rád v kríkoch ale skôr preto, že čierna cisárovná býva počas bálov vždy vnútri a všetko a všetkých organizuje.
"Prečo si v kríkoch ?"
"Iba som šla...na vzduch"
"Na vzduch...do kríkov ?"
"To nemôžem ísť do kríkov keď sa mi zachce ?!"
"Môžeš...ja len že -"
"A ty že prečo nie si na bále ?"
"Skôr sa čudujem, že ty nie si na bále"
"Dnes nemám spoločenskú náladu" odfrkne cisárovná a radšej sa vyparí.
Najradšej by som ju trošku špehovala, ale nie preto, že by som jej neverila alebo tak...iba to je divné.
Na špehovanie som však radšej zabudla a vrátila sa do zámku.
Ako som tak vošla, okamžite sa na mňa nalepila dvorná dáma.
"Nevidela si ho ?!"
"Koho ?"
"Veď predsa modrého chlapca"
"Nevidela."
"No vieš...snažím sa mu niečo dopovedať u od začiatku plesu pretože ma nepočúva a teraz ho neviem nájsť asi už hodinu"
"A hľadala si v kuchyni ?"
"V kuchyni ? Čo by robil v kuchyni ?"
"Uvidíš." Iba na ňu žmurknem a idem ďalej.
Dvorná dáma sa teda pobrala nenápadne do kuchyne. V kuchyni sú teraz prakticky všetci, čo pracujú na zámku a je dosť ťažké sa medzi nimi predierať. Vyzerá to však tak, že dvorná dáma s tým problém nemá.
Po ceste sa snaží zastaviť pár kuchárov a čašníkov s otázkou : "nevideli ste modrého chlapca ?" Ale nikto si ju ani nevšimne. Tak sa teda prechádza po kuchyni a hľadá ho.
Modrý chlapec je už asi hodinu v kuchyni a ochutnáva všetko, predtým ako to odnesú ako pohostenie na bál. Hlavný dôvod prečo tu naozaj je ale to, aby sa schoval pred dvornou dámou, aspoň na chvíľu. Zdá sa vak, že tento plán až tak dobre nevyšiel, pretože počas toho, ako ochutnáva výborné čokoládové trubičky zbadá dvornú dámu, ako sa zmätene prechádza po kuchyni a snaží sa ho nájsť. Rýchlo sa skrčí pod stôl ale zdá sa, že mu to veľmi nepomohlo a za malú chvíľu naňho naštvane zhora pozerá dvorná dáma.
"Ty sa mi vyhýbaš ?!"
"Prečo by som sa ti mal vyhýbať ?"
"Pretože sa bojíš pravdy"
"Pravdy ?"
"Áno."
"A ako znie tá pravda ?"
"tak, že ak chceš s niekým spávať, nemôžeš sa mu potom vyhýbať a tváriť sa, že sa nič nestalo !"
"To som urobil ?"
"Netvár sa na hlupáka"
"Pozri, v prvom rade za to môžeš ty."
"Ja ?!"
"To ty si to celé začala"
"Tak fajn. Ale povedz mi na rovinu, prečo sa mi vyhýbaš ?"
"Keby si ma stále neprenasledovala, nemusel by som pred tebou utekať"
Dvorná dáma si len povzdychne a odstúpi pár krokov od modrého chlapca.
"Tak dobre....ale povedz mi jedno"
"A to ?"
"Chceš ma alebo nie ?"
"Či ťa 'chcem' ?" Sarkasticky sa zasmeje modrý chlapec.
"Iba si zopakoval moju otázku..."
"No ja neviem..."
"A kto to má vedieť ?"
"dobre, tak dobre...ale už naďalej ma takto neprenasleduj"
Dvorná dáma, podľa jej výrazu spokojná so sebou sa iba ladne otočí, nič neodpovie a natešene odíde.
Medzitým sa čierna cisárovná naďalej prediera kráľovskými záhradami a snaží sa nájsť jednu z prísad, ktoré musí priniesť Araceliusovi - kvet, ktorý rastie iba v kráľovských záhradách. O záhradníctve a ani o kvetoch, čo rastú v kráľovských záhradách však ona nevie vôbec nič. Cez deň sa už snažila tento kvet nájsť v knihách z kráľovskej knižnice ale ani v jednej z nich nebolo napísané, že by sa tu vyskytoval kvet, ktorý nikde inde nie je. V tom momente si však spomenie na niekoho, kto tento kvet určite pozná, a tak sa obráti späť na bál do zámku. V dave ľudí sa snaží nájsť radcu a podarí sa jej to, zahliadne ho tancovať s jednou z princezien. Nenápadne sa k nim priplazí a keď skončí pieseň ktorá hrala, odstrčí jeho partnerku a chytí ho na tanec ona. Z radcovho výrazu sa dá vyčítať troška hnevu a dosť zmätku, keďže toto nie je to, čo by cisárovná bežne robila, a už vôbec nie s ním.
"Čo to malo znamenať ?!"
"Niečo od teba potrebujem."
"Tak si sa to mala spýtať !"
"To práve robím"
"Tak dobre, ale nech to je rýchle..."
"Si radca, a vieš všetko, takže toto by si mohol vedieť tiež."
"Som celé ucho."
"Aký kvet rastie iba tu v zámockých záhradách a nikde inde ho nenájdeš ?"
"Kvet ?"
"Kvet."
"Veď predsa kvet bieleho kráľovstva, to by si mohla vedieť..."
"Kvet bieleho kráľovstva ? To je také ľahké ?"
"Mala by si sa hanbiť"
"Dobre, u môžeš byť ticho...a ako vyzerá ?"
"Dlhá, hrubá stonka s tŕňmi, hore veľký biely roztvorený kvet, šesť lupeňov....v záhrade je ich asi desať. A načo ti to vlastne je ? A prečo teraz ?"
".....píšem knihu...."
"Knihu ?"
"O zámockých záhradách....a čo v nich je"
"Veď z toho čo som teraz videl o tom nič nevieš..."
"Písaním tej knihy sa to naučím !"
"Tak to som zvedavý, keď ju dopíšeš, daj mi ju prečítať."
Čierna cisárovná iba predvedie menší falošný úškrnok, postrčí princeznú domorodcov späť k radcovi a namieri späť do zámockých záhrad, keď v tom zbadá modrého chlapca, ako sám sedí pri stole, sfukuje a znova zapaľuje sviečky a napadne ju brilantný nápad.
Mohla by sa nenápadne snažiť mu vytrhnúť vlas, ale to je príliš riskantné. Potrebuje totiž aj vlas úprimného človeka, čo považovala za najťažšiu vec, keďže táto charakteristika nepasuje na väčšinu ľudí z kráľovstva, ale to si asi iba nespomenula na nováčika o ktorom má pocit, že všetko hovorí len na rovinu. Nevinne si teda k nemu prisadne, oprie sa o stôl a snaží sa začať konverzáciu :
"Nebaví ťa bál ?"
"Vyzerám na to ? A prečo sa vlastne so mnou rozprávaš ?"
"Prečo by som sa s tebou nemala rozprávať ?"
"Pretože ty sa so mnou proste nerozprávaš..."
"Tak odteraz áno...." falošne milým hlasom odpovedá cisárovná.
"Tak na rovinu....čo odo mňa chceš ?"
"Naučíš ma strieľať ?"
"Ty chceš strieľať ? A máš na to vôbec čas ?" Zasmeje sa modrý chlapec.
"Počula som, že vieš strieľať"
"Viem strieľať. Ale nepovedal by som, že chceš aj ty."
"Iba to chcem vyskúšať, nie na dlho."
"Úprimne ? Naozaj sa mi nechce učiť zrovna teba, ale aj tak nemám nič na práci...takže zajtra"
"Ďakujem..." s falošným úsmevom sa postaví cisárovná a popritom ako odchádza, ešte si obíde modrého chlapca a vytrhne mu vlas."
Modrý chlapec sa otočí, pozrie na ňu a zdvihne obočie.
"Muška..." cisárovná mu venuje posledný falošný úsmev a odíde.