Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 5.

Aj napriek tomu, že bola chytená Modrým chlapcom, dvorná dáma sa zobudí v nemocničnom krídle, pretože si ju chceli preistotu ešte prezrieť. Po hodine ju pustili naspäť s tým, že je v poriadku. My ostatní zatiaľ len ticho sedíme pri stole a snažíme sa nenaviazať očný kontakt, aby sme nemuseli niečo povedať. Aj tak presne vieme, kto má čo na mysli. Teda hlavne čierna cisárovná, ktorá je mimochodom ešte stále červená. Nevydrží to, agresívne sa postaví a odíde preč od stola. Princezná vystresovane beží za ňou. Pri stole sme zostali už len ja, modrý chlapec a radca. Ticho zrazu preruší práve on:
"Toto je jednoducho...dvorná dáma." Vidno na ňom, že mu ústa vyťahuje do úsmevu, ale snaží sa to zadržať, aby to nebolo neslušné.

Modrý chlapec len sarkasticky/vytočene pokrúti hlavou a zostáva ticho.

"Ale samozrejme dúfam že jej nič nie je" pokračuje radca.

"Prečo by jej malo niečo byť ?! Veď som ju chytil." Modrý chlapec to už pomaličky prestáva zvládať."

"Stať sa mohlo hocičo.., ty ju nepoznáš...." začne sa vytáčať aj radca.

"Nič jej nie je, skľudnite sa" odpovedám.

Obaja sa len pozrú na mňa a sú ticho. Po chvíli sa vracia princezná : "Nebojte, je v poriadku." hovorí z úsmevom na tváry.

"Vidíte ?" Obrátim sa na chlapcov.

Všetci sa potom rozpŕchneme po kráľovstve a všetko je ako normálne. Modrý chlapec si už vonku chystá koňa, aby mohol odísť a vrátiť sa ku svojej robote, keďže tu v kráľovstve nemá čo hľadať. Je však už večer a bude musieť cestovať v noci. V tom však pribehne dvorná dáma.

"Ešte moment....! " zakričí na modrého chlapca.

"Ja sa nikam neponáhľam" otočí sa modrý chlapec.

"Ja som len chcela....ďakujem."

"Za málo."

"Kam máte namierené ?"

"Hocikam inam, vy ste tu na hlavu"

"Tak to vám krásne ďakujeme" sarkasticky sa zasmeje dvorná dáma.

"To nebol vtip"

Nastane trápne ticho.
"Ja by som ešte rada...." dvorná dáma nedopovie, preruší ju princezná :

"Ty, neviem ako sa voláš, kam ideš ?"

"Ja ?" Pozrie sa na ňu modrý chlapec.

"Ja viem, ako sa volá ona" odfrkne princezná.

"O čo teda ide ?"

"Za záchranu dvornej dámy by som ti rada ponúkla miesto u nás, tu, v kráľovstve"

"A čo by som tu prosím vás, robil ?" Odfrkne modrý chlapec.
"Všetko možné, zíde sa nám výpomoc. Ešte podotýkam, túto šancu dávame málokomu "

"Prosím prosím prosím prosím !" Rozžiari sa dvorná dáma.

"Ešte si to musím premyslieť...."

"V poriadku, ale premýsľaj tu, snáď nebudeš chodiť cez noc...."

Modrý chlapec, dvorná dáma a princezná sa teda uberú späť do kráľovstva, kde princezná ukáže modrému chlapcovi jeho dočasnú komnatu.

. . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Prichádza ráno. Znova počujem zvonček, ktorým sa oznamujú pripravené raňajky. Oblečiem sa a zíedem dole. Pri stole už sedia všetci, teda okrem Modrého chlapca.

"No tak vidíš, aspoň raz nie si posledná" smeje sa princezná.

"A kto je ?" Zarazí sa radca.

"Áno, o tomto....rozhodla som sa, že tomu chlapcovi ponúknem miesto....tu v kráľovstve...."

Čierna cisárovná po noci konečne vybledla, ale zjavne nie na dlho.

"To je ten, čo sa nevie správať ?!" Hystericky sa pýta cisárovná."

"Ten, čo ma zachránil...." opravuje ju dvorná dáma.

"Ale prosím vás, však to bola len náhoda" odfrkne cisárovná.

"Náhoda či nie, mohla som byť zlomená na pol." Usmieva sa dvorná dáma.

V tom prichádza modrý chlapec, všetky hlavy sa na neho otočia.

"Tak čo ?" Pýta sa princezná.

"Beriem to, ale raňajky by ste mali presunúť na neskôr" odpovedá modrý chlapec.

Čierna cisárovná zase nabrala jej krásnu červenú farbu.

"Posunúť raňajky ?! Kto si myslíš, že si ?! Veď ešte ani nie si časť kráľovstva !!!"

"Už áno" usmeje sa modrý chlapec.

Po raňajkách sa Modrý chlapec uberal späť do svojej komnaty, keď v tom ho niekto poťukal po pleci. Otočil sa, bola to dvorná dáma.

"Ja viem, že som sa ti poďakovala už včera ale....ďakujem"

"V poriadku, a teraz mi povedz, čo si mi sem naozaj prišla povedať"

Toto dvornú dámu zarazilo a zostala chvíľku ticho, len sa prekvapene pozerala na modrého chlapca.
"Čo som ti.....naozaj chcela povedať ?"

"Áno."

"No ja.....ja ťa ani nepoznám...."

"Ale ?"

"Ty si hrozný...."

"Ale ?"

Vtom sa dvorná dáma prisunie bližšie a dá modrému chlapcovi pusu.
Modrý chlapec ju pomaličky odstrčí a pozrie na ňu pochybným pochľadom.

"Preboha....ja som myslela, že si to čakal !" Vystraší sa dvorná dáma.

"Tak fajn" s kamenným výrazom povie modrý chlapec, pritiahne si ju späť.

. . . . . . . . . . . . .

Znova je ráno, znova sa všetci prebudia na zvonček raňajok. Tentokrát sa však dvorná dáma nezobudila vo svojej komnate.....