Biele kráľovstvo [SK]

Kapitola 30.

V Bielom kráľovstve po jeho poslednom bále nastalo až podozrivé ticho. Čierna vojvodkyňa sa vrátila naspäť do čierneho kráľovstva a čiernej cisárovnej tak dočasne spadol kameň zo srdca. Všetci v kráľovstve sa venovali svojim každodenným povinnostiam a bežným aktivitám, zatiaľ čo Modrý chlapec sa znova len tak potuloval. Aspoň to bolo to, čo si o ňom mysleli ostatný. V skutočnosti sa celé dni zapodieval svojimi predpokladmi, podozrievaním, či prípadným prenasledovaním čiernej cisárovnej dúfajúc, že si overí to, čo raz počul v zámockej záhrade. Ale samozrejme ,že z nej nikdy nič nevyšlo. Darmo sa ňou mohol zapodievať počas celého svojho voľného času...ona bola každým dňom tichšia a tichšia. No Modrý chlapec stále nestrácal nádej. S ľuďmi z Bieleho kráľovstva sa veľmi nerozprával. Nezaujímali ho. Pomaly sa jeho nezhovorčivosť a opovrhovanie nimi dostávala do fáze, kedy ho všetci začali nazývať obyčajným samotárom. Modrý chlapec sa s tým nezapodieval, aj keď sám vedel, že jeho údajné zachraňovanie kráľovstva sa okrem jeho celodennej misie stalo aj výhovorkou, aby k tomu nič ani povedať nemusel. Vždy, keď sa v jeho hlave objavila myšlienka, že by sa možno mohol aspoň skúsiť pozhovárať aj s niekým iným ako je čierna cisárovná z desiatich metrov, túto myšlienku zo svojej hlavy hneď zmazal a pomyslel si : „Ale veď ja im len zachraňujem ich krky" a uspokojil sa sám so sebou. Jediný, kto ho z jeho zámockého kolektívu celkom zaujímal bola práve Adphine, ktorá sa len tak z ničoho nič rozhodla vycestovať na dobu neurčitú. Nie že by ho to trápilo....ale možno tam už je až moc dlho. Veď už to boli....tri dni ? Veď to je predsa dostatok na to, aby urobila jedno rozhodnutie a vrátila sa...alebo čo ak...sa rozhodla tam naveky zostať ? čo ak Modrý chlapec skončí iba s obyčajným listom, ktorý ho pozve na jej korunováciu ? A vlastne ani nie jeho samotného...ale celé Biele kráľovstvo. Prečo by sa mala Modrá princezná zaujímať o niekoho, kto ju donútil kradnúť z kráľovskej pokladnice a potom mu pomáhať odniesť to ďaleko do lesa ? Alebo...čo ak si tam zoberie niekoho úplne neznámeho za muža lebo ju k tomu donútia ?! Nie, to predsa neznie ako niečo, čo by ona urobila...alebo áno ? Ale ak sa v hlave modrého chlapca odohral podobný scenár...vtedy si len spomenul na to, kto vlastne je, a na to, že je predsa nemožné, aby mu takto záležalo na niekom, koho vlastne ani poriadne nepozná....veď predsa sa stačí pozrieť okolo, toľko krásnych žien na každom rohu....môže si vyberať....aj keď možno si nechce vyberať....to už nikto nevie. Nie sú to predsa veci, nad ktorými je Modrý chlapec ochotný strácať svoj drahocenný čas. Dôležité sú jeho povinnosti. Pred pár dňami bol Modrému chlapcovi doručený jeho veľmi mocný vysnívaný elixír. Teraz už len zostáva zistiť, pri akej príležitosti ho bude musieť použiť. Ak vôbec. Z jeho najnovších zistení mal pocit, že ho možno ani potrebovať nebude. Mal pocit, že to nie je tak úplne o ňom. On nie je ten, o ktorého má čierna cisárovná záujem....ale kto potom ? Princezná ? Radca ? Nebodaj Adphine ? To bola otázka, na ktorú bohužiaľ ani po tak dlhom čase stráveným sledovaním cisárovny nevedel odpoveď. A preto sa dnes rozhodol túto skutočnosť zmeniť. Dnes bol ten deň, kedy sa konečne dozvie ďalší kúsok pravdy. A ak cisárovná odmieta rozprávať...táto pravda vyjde z úst niekoho iného. Pretože aj oni niečo vedia. Vždy sa predsa nájde niekto, kto vie niečo viac, ako by mal. A toho človeka sa rozhodol dnes konečne nájsť.

Je popoludnie a všetci sa spolu zabávajú v záhrade. Teda až na Modrého chlapca, ktorý tam ale má práve namierené. Ako prvú pri vchode do záhrad zbadal princeznú, ktorá pokojne sedela na lavičke a čítala si nejakú menšiu knižku, ktorú Modrý chlapec nepoznal. Rozhodol sa teda, že si prisadne. Princezná hneď odtrhla zrak od strán svojej knižky a prekvapene sa naňho zadívala.

„Akoto, že si práve v záhrade ?" Nechápavo sa ho opýtala.

„Prečo by som nemal byť ? Je krásny, slnečný deň." Usmial sa na ňu Modrý chlapec.