A ty si k**va kto?!

Kapitola 36.

**pov. Mary**

"Dobre, toto som nečakal", povedal Matt. Ja som sa iba hrdlo usmiala a tešila sa z môjho malého úspechu. Keď sme prišli do bytu skoro ma odpadla. Všetko tu bolo hore nohami. Všetky veci porozhadzované, nábytok rozhádzany. Keď Matt prišiel za mnou iba som počula ako niečo povedal a hneď volala Adamovi a vlastne obvolal všetkých nech sa stretnem u Matta. Keďže môj byť už nieje bezpečný.
"Tí čo tu boli určite hľadali ten denník, no mám ho ja cely čas u seba. Tak ze preto na mňa zaútočili v lese", povedal Matt. Chvála Bohu. Síce nemám šajnu čo v tom denníku je no je to asi neskutočne vzácne a dôležité. Boli sme už na ceste k Mattovi no stále mi v hlavne behala jedna otázka.
"Matt, prečo sa toto deje mne? Veď som len obyčajný baba ktorá skoro nič nemá", opýtala som sa ho. On sa zastavil, pozrel sa mi do očí a spustil.
"Mary, vôbec nie si obyčajná. Keby si bola toto sa nedeje. Ponoféci ľudí vôbec neunášajú. Po väčšine unesú upíra alebo niekoho iného no na ľudí si zálusk nerobia. Tvoja krv je iná ako obyčajne. Keď som si ju od teba bral mala si kričať od bolesti a plakať, no tebe sa to páčilo. Ten denník sa hľadá storočia a zrazu sa objavil tebe. To nieje náhoda. Takže už nechcem počuť slovo o tom že si obyčajná dobre! ", povedal mi Matt. Musím si to všetko nechať prejsť hlavou. Keď ale prišli k Mattovi do bytu už pred dverami nás čakala skupinka ľudí. Bola tam Lucy, Josh, Jason a Andrea s Adamom. Keď som sa na tých dvoch pozrela tak Andrea mala ten svoj typický neozývaj sa ku mne xicht a Adam sa tváril akoby vyhral športku. Hm toto sa mi nezdá.
"Nestojte tu a padajte dnu", ozval sa Matt. Ja som nad tým iba pretočila oči. Zrazu som za cítila na krku niečií dych.
"Bábika pretoč nimi ešte raz a naozaj sa neovládnem ", zašepkal mi do ucha Matt. Hah tak chalan sa mi ide vyhrážať heej. Hm to aby som hi trochu vyprovokovala. Aj keď viem že urobím tu najväčšiu chybu v mojom živote. Vošli sme všetci dnu.
"Musíme vymyslieť niečo ako celé toto zastaviť", povedal Josh.
"Veď si čarodeji tak vyčaruj nejaký plán", ozvala sa Andrea. Josh sa na ňu iba pozrel a jeho oči boli zrazu fialové.
"PRESTAŇTE!", zhukol Matt.
"Nezavolal som vás sem aby ste sa hádali. Mary sa niekto dnes vkrádol do bytu a všetko je tam hore nohami. Našťastie to čo hľadali nenašli. Denník mam ja. No musíme prísť na to, čo v sebe ukrýva. Takže, Josh Lucy a Jason vy skúste pohľadať nejaké kúzlo alebo čokoľvek čo by nám pomohlo tie znaky vylúštit. Adam a Andrea vy dvaja by ste mohli zistiť, kto všetko vie o tomto denník a kto všetko vie že ho má Mary.
" A čo budeš robiť ty ha?", opýtal sa Adam Matta.
"Ja mám na starosti Mary. A hlavne musím dávať bacha aby sa okolo našich bytov neobšmietal niekto koho tu nechceme", povedal Matt. Čo si o sebe do frasa myslí.
"Hej nepovažuj ma za nejakú starosť to za prvé a za druhé, ako sa opovažuješ len tak sa menovať za môjho strážcu?! Nie som malé decko Matt tak sa ku mne tak nesprávaj. Ani ty ani vy ostatní! ", povedala som totálne vytočená. Zrazu všetci stíchli a iba sa na mňa pozerali. Dokonca aj Andrea, ktorá ma vždy ku všetkému komentár bola ticho.
" Hah tak zrazu ste všetci ticho hej? Mňa ktorej sa toto celé týka len tak vynecháte z plánu a rozprávate sa o mne akoby som tu nebola!", už som bola úplne vytočena.
"Mary ukľudni sa, nikto ťa z ničoho nevynechava. No si v nevýhode a to sama vieš. Nechcem aby to vyznelo zle no ani jeden z nás nieje tak úplne človek. Ty jediná z nás nie si ani upír ani čarodej. Takže ano musíš mat niekoho pri sebe. Pretože tí ľudia chcú jak denník tak aj teba ", povedal mi Josh. Povedal to takým kľudným hlasom až ma to upokojilo. Potom sa postavil a objal ma. Nečakala som to no klamala by som keby ma to nepotešilo. Naozaj som sa cítila navyše pri nich.
" Dobre takže každí vieme čo máme robiť. Ja Josh a Lucy ideme teraz do ateliéru", zahlásil Jason a rozlúčil sa s nami. Už sme tu ostali iba ja Matt Andrea a Adam. Keď som sa pozrela na Adama teda na jeho krk konkrétne videla som stopy po kúsancoch. Pozrela som na Andreu a už som videla ako ma prebodla pohľadom, že sa jej nemam na nič pýtať.
"Vy dvaja choďte robiť to čo som povedal", povedal Matt a odprevadil ich von z bytu. Keď som sa lúčia s Andreou stihla som jej zašepkať máš mi čo vysvetľovať a nevyhneš sa tomu. No a zas som tu sama s Mattom.
"Matt čo bude s mojim bytom?", opýtala som sa.
"Zavolám tam nikoho kto ho dá do pôvodného stavu", odpovedal mi. V tom mi zazvonil telefón. Volala Juli. S radosťou som dvihla no smiech ma prešiel v momente, keď som zistila, že Juli plače.
"Juli čo sa stalo, prečo plačeš", opýtala som sa naliehavo.
"Mary naša mama", povedala Juli a zass sa naplno rozplakala.
"Juli čo je s mamou hovor", pýtala som sa.
"Mary naša mama je mŕtva".

Ahojte bábiky. Tak po niekoľkých dňoch vám prinášam novú časť. Dúfam že si užívate sviatky v plnom prúde. Môj plán bol vydávať kapitoly aj v týchto dňoch no dnešok som strávila celý den v posteli a triezvela som hihi. Dúfam že sa bude kapitola páčiť a budem rada za hviezdičku.

-Mary-