A ty si k**va kto?!

Kapitola 38.

**pov. Mary**

Začala som sa plne sústrediť na tie znaky. Zavrela som oči a predstavovala si, že sa z tých znakov skladajú písmena a z písmen vety. Otvorila som oči a neverila tomu čo vidím. Zasa som v tom dome. Ale ako je to možné? A kde je Matt. Bola som v tom dome a v ruke stále držala ten denník. Keď som ho otvorila namiesto znakov som videla písmená. Chcela som nájsť komu ten denník patrí no meno nebolo nikde napísané. Halooo, je tu neikto? Zakričala som do domu. No ozvala sa iba moja ozvena. Čo ma toto do čerta znamenať. Listovala som v denníku no jediné čo tu bolo napísané boli nejaké nezmyselné názvy. Nalistovala som stranu, z ktorej vypadla nejaká fotografia. Ale veď tá tu predtým nebola. Denník sme listovali všetci a niekto tu fotku neobjavil. Na fotke boli ľudia, ktorých som už videla. Je to tá istá rodina z obrazu. Z toho vyplýva, že denník asi patrí niekomu z nich. Budila som po dome až pokiaľ som neprišla do miestnosti kde bol ten obraz. Prišla som k nemu bližšie a videla že pod každým je meno. Elizabeth, Zusan, Mario a Paula. Tie dievčatá na fotke mi boli hrozne povedome. No ja som chcela rozlúštiť ten denník. Neviem v akom svete som sa teraz ocitla. A absolútne neviem kde je Matt. Sadla som si a nalistovala stranu, odkiaľ vypadla tá fotografia.
.. Idú po nás, musím zachrániť seba aj rodinu. Dúfam že pravda vyjde najavo..
Ako som v duchu prečítala tie riadky zobudila som sa zasa u seba v izbe.
"Dočerta toto čo malo znamenať", povedala som. Matt iba sedel na posteli a pozeral na mňa. No nebol to pohľad na ktorý som bola zvyknutá .
"Hej Matt čo sa stalo, a prečo sa na mňa tak dívaš?", opýtala som sa.
"Ja neviem, položila si ruku na denník a zrazu si bola v nejakom tranze alebo čo. Nereagovala si na nič. A no aaa tvoje oči Mary, pozri sa do zrkadla", povedal Matt. Čo je do frasa s mojimi očami? Postavila som a prišla k zrkadlu. Kurva. Nie. Toto nieje realita. Iba divný sen že. Aby bolo jasné. Moje oči ostali modré ako obyčajné no svietili. Ano moje oči svietia.
"Matt, krista čo sa so mnou deje!?", opýtala som sa ho vystrašene.
"Neviem Mary, no Jason alebo Josh by nám vedeli pomôcť", odpovedal Matt. Otočila som sa naňho a jeho oči boli pre zmenu od žltej červené..
"Matt tvoje oči, zasa sú červené", povedala som mu. On sa postavil a namieril si to do kuchyne. Z chladničky vybral nejaký sáčok a prelial to do šálky. Prišiel naspäť ku mne a napil sa.
"Matt, to čo piješ?"
"Bábika, pijem niečo z čoho by si sa ty asi povracala".
Krv. On si reálne ide piť predomnou krv hej. Véd dobre. Vôbec mi nieje zle. Moje oči sa dali do pôvodného stavu. Niekto nám zaklopal na dvere. Po zistení, že to je iba totálne vytočená Andrea som sa ukludnila.
"No hrdličky. S Adamom sme prišli na to, že denník chcú iba Ponoféci. Nik iný nevie že ten denník existuje a už vôbec že ho má Mary", vychrlila na nás Andrea a na drzovku vytrhla Mattovi pohár s krvou z ruky a odpila si.
"Kurva ty beštia robíš si srandu že", skríkol na Andreu Matt a pohár si vzal späť. Niektoré veci mi tu nesedeli.
"Matt, v tom denníku boli napísané iba nejaké pocity toho kto si ten denník viedol. Nebolo tam nič o nejakých tajných heslach plánoch alebo niečo také. Prečo by ho Ponoféci chceli?".
"To nevieme ani my Mary. No určite ten denník chcú z nejakého dôvodu", odpovedala mi Andrea.
"No super. A sme zasa na začiatku. Nevieme nič", povedala som. Už chcem aby toto peklo konečne skončilo.
Pozrela som sa na nich a ich oči boli zasa červené.
"Vy dvaja sa teraz okamžite pôjdete najesť alebo napiť alebo ja neviem. Ale nechcem vás mať v byte keď ste kurva hladní a mate krvavé oči", skríkla som na nich. Oni na obrovské prekvapenie odišli. Matt pri pri odchode venoval pohľad, ktorý akože neviem čo znamenal. Ja som pre istotu ostala v byte.

**o 5 hodin neskôr **

Neviem kam tí dvaja išli ale nemam z toho dobrý pocit. Ja som za ten čas upratala byt a urobila veci do školy. Počula som ako niekto zaklopal na balkónové dvere. Skoro som vypustila dušu od strachu. Prišla som k dverám a videla Matt. Ale nie v takom stave v akom odchádzal. Mal na tvári škrábance a z nosa mu tiekla krv.
"Preboha živého to čo sa ti stalo? A kde je Andrea? Kde ste boli tak dlho?"
"Ukludni sa bábika", povedal Matt a ľahol si na gauč.
"Nehovor mi čo mám robiť", odvrkla som mu a išla do kúpeľne po lekárničku.
Prišla som k nemu a z lekárničky vybrala dezinfekciu a vatu.
"Bábika, čo s tým ideš robiť?", opýtal sa Matt.
"Buď ticho a sadni si", povedala som mu. Ale jednej veci nechápem. Veď nemali by sa mu zranenia hojiť automaticky?
"Ano bábika máš pravdu. No toto mi neurobil upír. Takže sa to samé nezahojí".
Zasa mi lezie do hlavy. Nastriekala som dezinfekciu na vatu a priložila to na ten škrábanec na tvári.
"Ssssd auu bože", skuvíňal a krútil sa Matt. Bože ako 5 ročne decko. Videla som, že ma zranenie aj na krku. Hmm čo tak ho trochu potrápiť. Naschvál som zobrala vatu s dezinfekciou a sadla som mu obkročmo na stehna. Bola som od neho asi 5 centimetrov. Bože prečo je z blízka taký pekný? Pozerali sme si rovno z očí do očí. No prerušila som to ja v momente keď som mu vatu priložila na krk. Zasa aukal a krútil so sebou. Po skončení som mu na tu ranku na krku dala pusu. Sama neviem prečo.
"Urob to ešte raz", povedal zrazu Matt.
"Čo mám urobiť ešte raz?", opýtala som sa ho. On sa priblížil ku môjmu uchu, a zašepkal :... "Pobozkaj ma Mary"..

Ahojte bábiky . Dúfam že máte krásny dník. Ako budete sláviť nový rok. Ja asi v izbe s pustenou telkou. Alebo možno vyjdem von medzi ľudí. Dúfam že sa vám dnešná kapitola ľúbila a naozaj si neskutočne vážim vašej podpory. Ďakujem za každú jednu hviezdičku.

-Mary-