A ty si k**va kto?!

Kapitola 8.

Po nekonečnom dni som prišla domov neskutočne vytočená unavená a totálne zničená. Juli mi volala, že ide niekam s kamarátkami von. Tche a pred týždňom mi plakala, že si tu určite nenájde kamarátov. Zatiaľ čo ja som tu sama ako palec na nohe. No ak nerátam Andreu. Som neskutočne hladná ale hneď ako pomyslím nad donáškou mi naskočia zimomriavky. Nie. Určite nepotrebujem znovu vidieť toho žltookého idiota. Stále mi behá po rozume to čo Adam hovoril. Vraj mám ja niečo čo chce jeho kamoš. Už viac konkrétnejší byť nemohol že?! Po zistení aký je v byte neporiadok som sa rozhodla, že tu trošku poupratujem.

**o 1h neskôr

No. Byt je uprataný ako z katalógu a z tej dlážky sa môže jesť. Zrazu zacítim na hornej pere niečo lepkavé. Super. Už mi nič iné k šťastiu nechýba iba to aby sa mi spustila krv z nosu že?! Dnes proste nemám svoj deň. Asi po 10 minútach môjho krvácania som konečne mohla slobodne dýchať. Všetko od krvi som hodila do koša a rozhodla sa si zájsť do mesta na niečo dobré. Proste sama samostatná žena, ktorá sa o pol 9 večer vyberie do ulíc Londýna. Život čo vám poviem. Nebudem sa nijak extra maľovať a chystať. Proste zasa outfit aláááá bezdomovec tenisky, mobil, peňaženka a kľuče. Hneď ako som nastúpila do výťahu mi zaškvrkalo v bruchu. Takže smer jedlo.

Celá natešená z plného žalúdku si kráčam ulicami Londýna a rozmýšľam nad zmyslom života. Ako som tak obchádzala nákupné centrum som za sebou začula kroky a potom ma niekto prudko chytil za ruku.

"Čo to kur-, och preboha si ty kompletná ty krava?!," pozerala som na Andreu, ktorá sa išla pocikať od smiechu.

"Bože keby si sa videla", smiala sa Aďa. "Som nesmierne rada, že som ťa pobavila naozaj", povedala som s najväčším sarkazmom.

"No oki prepáč, čo ty tu takto sama večer?", opýtala sa ma . "Povedzme, že sa mi nechcelo sedieť doma a mala som chuť na jedlo".

"No to je super, ja idem na jeden menší koncert jedného chalana, ktorý občas spieva v jednom bare. Pripojíš sa?", pozrela na mňa tými nechutnými psími očami.

"Hm tak dobre ale nie na dlho dobre", aj tak nemám nič špeci na pláne. Prišli sme do klubu kde sa to prekvapilo nemnožilo 15-ročnými deckami ale naozaj tu bolo pekne a príjemne. Andrea nám obsadila 1 stôl a tak sme si objednali a kecali.

"Aha aha, už ide ten chalan", kričala na mňa Andrea. Pane bože držte ma niekto aby som jej nič neurobila. O minútu nato sa rozozneli prvé slová toho chalana a ja som mala celý čas neskutočne čudný pocit, ako keby ma ten chalan hypnotizoval. V jednú chvíľu som mala pocit, že ani nežmurkal a celý čas sa pozeral na mňa. Ale nie takým tým sexi pohľadom. Ale skôr takým dosť desivým pohľadom. Spoznala som názov jednej pesničky od Harryho a tak som si potichu spievala s ním. Ako pesnička skončila a ozval sa potlesk ja som cítila stále väčší a väčší zlý pocit, že sa s tým chalanom nevidím naposledy.

Ahojte bábiky. Dokopala som sa napísať ďalšiu časť tak dúfam, že sa vám bude páčiť.

Budem rada za hviezdičku.

-Mary-