A ty si k**va kto?!

Kapitola 7.

** o týždeň neskôr

Po mojom zážitku som sa dlho spamätávala. Juli sa ma donekonečna pýtala čo sa stalo a podobné veci. Samozrejme som jej nič nepovedala. Stále mám totižto v hlave slová toho chalana. Inak sa to neskončí iba rozbitým zrkadlom.Vždy keď na to pomyslím mi naskočia zimomriavky. Už je to týždeň čo s Juli bývame v Londýne. Mama sa nám samozrejme za celý ten čas ani raz neozvala. Mňa osobne to neprekvapuje, ale na Juli vidím, že ju to trochu mrzí. Mne práve skončila posledná online prednáška a Juli je zavretá v izbe a telefonuje s nejakou babou. Za 2h ma čaká práca v kaviarni, tak zatiaľ ešte dovybaľujem poslednú krabicu, ktorá mi leží v izbe. Keď mám všetko hotové rozhodnem sa ísť do sprchy. V momente ako vojdem do kúpelne mi do očí udrie naše nové obrovské zrkadlo na stene. Snažím sa nemyslieť na to a čo najrýchlejšie sa idem osprchovať. Celý čas sa cítim divne. Ako by som cítila niečí pohľad alebo také niečo. Možno to je ešte stále ten strach. Po sprche sa oblečiem a idem smer kaviareň. Ešte stihnem Juli povedať, že odchádzam a prídem večer.

V kaviarni nieje veľa ľudí čož mi vyhovuje. Stretnem tam ešte Andreu. Celkom sme sa za tento týždeň stihli lepšie spoznať. No musím vám povedať, že hádať by som sa s ňou asi nikdy nechcela.

"Čaaau Mary, preboha to čo máš na tvári?", opýta sa a zhrozene sa na mňa pozrie. V momente ako sa celá vystrašená pozriem do zrkadla sa Andrea nahlas rozosmeje.

"Ty málá beštia!, ty si zo mňa robíš srandu hej?!", zavrčím na ňu. Ukáže mi iba obranné gesto a obe sa nahlas začneme smiať.

"Inak Mary, o týždeň usporiadavam Halloweensku párty u mňa doma. Dúfam že prídeš aj s tou tvojou škaredou tvárou." opýta sa ma Andrea. "Tss prosím ťa pekne, to že ty máš xicht ako riť paviána ešte neznamená, že musíš urážať ten môj."

"No dobre tak aj už idem a hlavne nech ti nič nezhorí", rozlúči sa so mnou Andrea.

"Robím si v kľude svoju prácu keď započujem, že sa otvorili dvere." Och nie. Nie. Nie. Nie. Nie. Robíte si zo mňa žarty hejže.

"Ahoj Mary, dlho sme sa nevideli však?", odpovie mi Adam. Všimnem si, že má hnedé šošovky a nie tie hrôzostrašné žlté. Počkať?. Odkiaľ vie moje meno?

"Odkiaľ do frasa vieš ako sa volám?!, opýtam sa ho. "Wou aj tebe pekný deň. Skús sa pozrieť čo píše na tvojej menovke, ktorú máš pripnutú na tričku", povie Adam a žmurkne na mňa. Kurva. Bože tak teraz som sa už viac strápniť nemohla že.

"Čo tu chceš Adam?, a kam sa podeli tie hrôzostrašné šošovky hm?!, opýtam sa ho odmerane.

"Chcem to, čo každý človek v kaviarni. Kávu predsa", odpovie a zasa žmurkne. Baví ho to?! Alebo ma nejaký vrodený tik v oku alebo čo?

"Hm ty dneska sršíš samým optimizmom", odpoviem mu drzo. Mám 100 chutí mu položiť najmenej milión otázok.

Položím mu kávu pred nos až tak, že sa skoro vyleje. "Wou brzdi nebuď taka naštvaná a podráždena, nič som ti predsa neurobil", povie so smiechom Adam .

"NIČ SI MI NEUROBIL?!, a čo to malo znamenať pred týždňom ha? Keď som sa zobudila v cudzej izbe s osobou, ktorú som nevidela ale počula a cítila a ktorá mala ŽLTE ŠOŠOVKY?!!! Už ma začínal poriadne vytáčať.

"Ešte raz ti opakujem, že potrebujem niečo čo máš ty! Teda resp. môj kamoš to potrebuje a ja mu to chcem zohnať". O čom to de čerta ten chalan furt točí?.

"Koľko krát ti mám opakovať, že ja ani za boha netuším o čo tebe a tvojmu kamošovi ktorému robíš poskoka ide. Ja neviem čo on hľadá a odkiaľ vie že práve tu vec mam ja ha?!, nepáči sa mi to. Celá tátoo situácia je divná. Nechápem toľko vecí, ale keď sa ne opýtam, tak mi Adam neodpovie iba mi dá ďalšiu hádanku bože. Začínam mať pocit, že tak trochu strácam kontrolu nad životom.

Ahojte. Tak som tu aj s novou časťou.

Dúfam, že ste mali lepší deň ako ja.

-Mary-