A ty si k**va kto?!

Kapitola 4.

Ráno som sa zobudila totále nevyspatá a s náladou na zabitie. Och bože to bude deň. Hneď pred príchodom do kuchyne som si všimla, že Juli už nieje vo svojej izbe. Na chladničke bol iba lístoček.

Išla som nám po raňajky.

-Juli

Aaaaaw, tak predsa len tento deň nemusí byť až tak strašný. Vyčistila som si zuby a nezabudla na ranné tanečky pred zrkadlom. Školu mám dnes iba online (corona time u know) takže sa nemusím nikam ponáhľať a poobede ma čaká prvý deň v kaviarni. Dúfam, že sa tentokrát tej babe moj outfit bude páčiť. O 5 minút už došla domov Juli aj s raňajkami.

**Cestou do kaviarne

Kráčam po chodníku s celkom dosť nasratou náladou . Dôvodom bol jeden môj tupý učiteľ. Bože. Prečo zamestnávajú takýchto psychopatov. Pred dverami som si všimla, že v kaviarni je tak dokopy 5 ľudí.

"Ou ahoj, ja som Mary, dnes nastupujem ako čašníčka", povedala som tej babe. Mala som konečne možnosť si tú babu poriadne obzrieť. Vyzerala byť dosť odmeraná a taka tá typická bad girl, ktorá všetkých okolo zabíjala pohľadom. Mala dosť pekné vlasy a asi ten najviac flegmatický pohľad v tvári.

"Och bože to si ty, no vidím že máš konečne niečo normálne na sebe", akožeee chce to baba schytať lakťovku hneď v môj prvý deň?

"Ja som Andrea, a nech ťa ani nenapadne nazvať ma inak", fuh tak tá asi nieje práve priateľská. "Ukážem ti čo a ako a do večera tu už budeš sama. Ja pracujem od rána do obeda a ty od obeda do 8 večera". Okej to znie celkom fajn heh. V polovici nášho rozhovoru vošiel do kaviarne nejaký chalan. Celý oblečený v čiernom.

" 1 čiernu kávu" povedal ten chalan.

"Slovíčko prosím ti nič nehovorí?" odpovedala mu Andera. Kokos tá je ale drsná. Urobila mu tu kávu a tresla ňou na pult. Celý čas som ju sledovala a ku koncu som iba zatínala päste aby som nevybuchla od smiechu.

Ten chalan sa na mňa pozrel, a prisahám bohu že som cítila taký čudný pocit. Neviem ani ako to opísať. Proste mi stuhla krv žilách.

"No, dúfam že už vieš čo a ako ja už musím ísť. Tak nikoho nezabi, nič nepodpáľ a vidíme sa zajtra čau." Nestihla som jej ani odzdraviť a už jej nebolo. No super Mary. Ako tak pozerám po tých ľuďoch, nikto tu nemá viac ako 30 rokov. Zrazu sa otvorili dvere a do vnútra vošla partia 4 dievčat.

"Dobrý deň, čo vám prinesiem?", snažila som sa byť fakt milá v môj prvý deň.

" 4 ľadové kávy, nízkotučné", povedala jedna baba. Hah, že nízkotučné si myslia že im to pomôže hej. "Ano, hneď to bude."

Celý ten čas som cítila na chrbte niečí pohľad, keď som sa otočila zistila som, že na mňa celý čas zazerá ten chalan. Bože veď on skoro ani nežmurká. Snažila som si ho nevšímať a venovať sa práci.

Čautee. Hm, tak ďalšia časť je na svete.

Dúfam, že ste dnes mali pekný dník.

-Mary-