A ty si k**va kto?!

Kapitola 53.

nebojte sa žijem :DD

-----------------------

**pov.Mary**

Ešte stále sme všetci trčali v ateliéri. Všetci čakáme na Joshovho (milujem to skloňovanie) otca  ako na nejakého nášho spasiteľa. Jason sa bohužiaľ musel po dlllllhom čase venovať aj svojej práci takže tetuje. Ja, Matt sme iba sedeli na gauči a čušali. Andrea s Adamom sa niekam vytratili a asi ani nechcem vedieť kde. Ešte minúta ticha a ja sa asi zbláznim.

"Bábika, ukľudni sa dobre!!", zavrčal na mňa Matt.

"Neloz mi do hlavy a nehovor mi čo mám robiť dobre!", zavrčala som ja naňho.

"Inak Josh, tvoj otec ktorého tu všetci čakáme no on je tiež čarodej?", opýtala som sa Josha. Ten sa na mňa iba pozrel a prikývol hlavou. Supeeer už ani ten sa so mnou nebude normálne rozprávať. Tak som si prekrížila ruky na hrudi a ako malé nadurdené decko som sedela na gauči. Hm ale je celkom pohodlný. V tom som si uvedomila na Mattov gauč teda respektíve na  to čo z neho ostalo. V hlave mi blikol dokonalý nápad. Pozrela som sa na Matta a stretli sa nám pohľady. Nemusela som nič hovoriť. On vedel čo sa zvrhlosti mi prechádzajú hlavou a aj to čo by som chcela práve tu a teraz robiť.  Zapozerala som sa mu prudko do očí a kusla si do pery. Videla som na ňom ako sa celý napol ako struna a zaťal sánku. 

"Okamžite s tým prestaň Mary!", povedal mi výhražne Matt a stlačil mi rukou stehno. Rozhodla som sa ho už ďalej netrápiť. Zrazu k nám pribehli aj Adam s Andreou a súdiac podľa Andreinej natrhnutej sukne mi hneď doplo kde boli a čo robili. Iba som nad tým prekrútila očami.

"Josh, tvoj otec je tu", pribehol za nami totálne vyklepaný Jason. V jednej ruke držal tetovaciu ihlu a v druhej nádobku s..ani neviem čo to bolo. No a teraz sa už len modliť aby nám jeho otec nejak pomohol a celé to vysvetlil. otvorili sa dvere a do vnútra vstúpil Joshov otec. Ihneď som ho spoznala pretože mali úplne rovnaké črty tváre.

"Dobre ľudia toto je môj otec Ozzie . Oci toto sú Andrea, Adam, Mary, Matt a Jasona už poznáš", predstavil nás Josh. My sme sa naňho iba usmiali a on nám úsmev opätoval.

"Dobre, Josh mi toho veľa do telefonu nechcel povedať takže mi prosím povedzte čo sa stalo a ako vám s tým môžem pomôcť", začal Ozzie. Všetci sme na seba pozerali a nikto nevedel kde a ako začať.

"No ja sa to pokúsim nejak skrátiť", chopila som sa slova ja keďže v tomto príbehu zohrávam najväčšiu rolu.

"Pred niekoľkými mesiacmi sa mi v byte objavil denník, ktorý patril akémusi Stvoriteľovi. Dcéra toho stvoriteľa do toho denníka dala svoju moc ktorá sa nejakým kúzelným spôsobom presunula aj na mňa. V tom denníku bolo zaklínadlo, ktoré umožňovalo aby sa s akéhokoľvek čarovného druhu človeka (whaaat) stal opäť iba obyčajný smrtelník. Lenže ten denník chceli aj Ponoféci, ktorí nám znepríjemňovali život no napokon sa udialo niečo vďaka čomu sme vedeli kúzlo vyrieknúť. Lenže denník sa objavil mne takže kúzlo som mohla vyrieknuť iba ja a v momente kedy sa to malo stať nás Ponoféci opäť napadli a  mňa postrelili. Keď som odpadla zjavila sa mi Elizabeth čož je dcéra toho stvoriteľa potom sa udialo ničo čudné a bum každí z nás má stále v sebe nadprirodzenú moc no Mattovi Adamovi a Andrei sa rany nehoja a necítia krv. No svoje schopnosti stále majú, takže sa vám pýtam čo to má znamenať a čo sa to s nami dofrasa deje", dokončila som svoj zdlhavy monolog, ktorý podľa mňa nemal ani hlavu a pätu. Ozzie sa na mňa iba celý čas pozeral s otvorenými ústami.

"Oci, vieš čo sa to deje?", opýtal sa ho Josh. Ja som sa očkom pozrela na Matta a ten sedel a počúval všetko čo Ozzie povie.

"Ten denník sa celé stáročia nikomu nezjavil. Hovorí sa, že ten komu sa denník objaví a on ho nezneužije a nebude chcieť denník ovládnuť a vysať z neho moc, tak tomu sa ako keby denník odmení", povedal Joshov otec. Odmení? Skoro ma zabili akože čo je to za odmenu. Ozzie prišiel bližšie a Mattove ruky chytil do tých svojích. Jeho oči sa sfarbili do fialova. Počať. Raz mi Josh či kto to bol povedal, že ich oči sú fialové iba keď je v prítomnosti mágia. Takže Matt je stále upír? Potom Ozzie prišiel ku mne a tak isto sa jeho oči sfarbili do fialova to isté sa opakovalo aj keď prišiel k Adamovi a Andrei. Nikto ničomu nechápal ako vždy.

"Mám dve správy", začal Ozzie. To bude zas buď nejaká hádanka alebo niečo strašné.

"Jednú dobrú, a druhu ešte lepšiu", počkať čo? Vytreštene sme naňho všetci pozerali a to napätie by sa dalo krájať.

"Za 1. Matt, Andrea a Adam vy už upírmi nieste a Mary, ty už s denníkom nemáš nič spoločné", štípnite ma niekto či sa mi toto len nesníva.

"Ale v každom z vás je ešte stále mágia. Ide o to, že vás ten denník akoby chráni pred tým všetkým čím ste si prešli to v skratke znamená, že Ponoféci už nevedia že existujete. Ale jedná malá trhlinka tu je", o bože. Presne toto som tušila že príde. Samé dobré správy ale na konci musí byť nejaký zádrhel.

"Ešte dnes musíte vypadnúť z Londýna".

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte moje krásne bábiky. Ospravedlňujem sa, že pár dní kapitoly neboli no určité individuá z mojej školy sa rozhodli mi veľmi znepríjemniť moje predošlé dni a asi ma chceli totálne psychicky mučiť hehe no som späť a posnažím sa vydávať kapitoly pravidelne. Neskutočne sa vám chcem poďakovať že mám na knihe už skoro 10K prečítaní. Absolútne tomu nechápem no som vďačná za keždo jedno prečítanie, hviezdičku a komentár. Moc moc vás ľúbim a majte krásny dník.

-Mary-