A ty si k**va kto?!

Kapitola 31.

**Pov. Mary**

Matt sa nejak desivo pozeral za mňa. Na môj stolík konkrétne. Pozrela som sa na Andreu a jej pohľad tiež nevyzeral nejlepšie.
"Bábika ako sa kurva táto vec dostala do tvojich rúk", opýtal sa ma Matt.
"Čo aká vec", nechápala som. Matt podišiel k stolíku na ktorom bola položená ta knižka. Wtf? Veď som ju dávala do šuflíku. Matt tu knihu zobral a prišiel s ňou ku mne.
"Toto bábika by v tvojich rukách nemalo čo robiť. A ani mi nehovor, že o tejto knižke vieš celý ten čas a mne si o nej nepovedala", povedal Matt. Celý ten čas na mňa nezvyšil hlas.
"Preboha Matt je to len obyčajná nejaká kniha písaná znakmi ktorým nerozumiem",odpovedala som mu.
"Mary, nestalo sa ti niekedy, že si tu knihu našla niekde iné? Alebo že si ju niekam položila a ona záhadné zmizla?", opýtala sa ma pre tentokrát Andrea. Preboha o čo im ide?
"Ježiši veď je to len knižka", povedala som už rozčulene.
"Bábika, toto nieje iba nejaká kniha. Je to denník nášho ako to povedať Stvoriteľa? Človeka, ktorý stvoril upírov, vlkolakov a podobne. Táto kniha sa storočia schovávala no náš šéf ju chce späť. A ja absolútne nechápem ako si sa k nej dostala ty. Takže čo keby si mi to teraz vysvetlila bábika hm?", povedal Matt.
" Matt desíš ju", zapojila sa do toho Andrea.
"No ja som tu knihu vlastne našla až keď som sa presťahovala tu. Pri vybaľovaní som ju našla v krabici", povedala som.
"Hm, to je zvláštne", zamumlal si Matt.
"Možno to je dôvod prečo po tebe idú Ponoféci Mary. Oni ten denník totižto chcú tiež. A asi vedia, že ho máš ty", povedala Andrea.
"Čo také je v tom denníku?", opýtala som sa zvedavo.
"Nič čo by si potrebovala vedieť bábika", odpovedal mi Matt.
"Čo prosím?", odpovedala som už totálne výtočená.
"Tak mňa uniesli, totálne zmlátili, znásilnili kvôli nejakému denníku, a ty mi povieš že nič čo by som potrebovala vedieť? Si totálny idiot Matt", nekričala som totálne som po ňom vrieskala. Začínalo mi byť znovu mdlo. Matt ostal úplne bez slova a Andrea na mňa súcitne pozerala.
"Hah, tak teraz ostaneš ticho hej?!", zhukla som na Matta. Ten sa postavil a odišiel. Len tak. Ako keby som tu 5 minút vrieskala len do vzduchu.
"Mary, to že sa ten denník objavil u teba musí niečo znamenať. Vieš ten denník sa hľadá neskutočne dlhé roky. Umrelo už kvôli nemu veľa ľudí. Obsah tej knihy veľa ľudí ani upírov nepozná, pretože tie znaky neovláda. Ale poznám niekoho kto nám pomôže", povedala Andrea. Fuh toto je strašne veľa nových informácií.
"No a aby som nezabudla, priniesla som ti z lekárne nejaké mastičky na tie modriny. O kaviareň sa neboj zvládnem to tam a školu máš online. Teraz poviem niečo čo často nehovorím no naozaj si mi prirástla k môjmu chladnému a bezcitnému srdcu Mary". Nepovedala som jej na to nič iba som ju objala. Ona sa dvihla a so slovami musím niečo vybaviť odišla. Fasa. Zasa som tu sama. Mohla by som si aspoň urobiť nejaké veci do školy. Po asi 3 hodinách písania kadejakých prezentácií a referátov som zaspala.
** v sne**
Kurva zasa ten čudný dom. A ten odporný hlas.
Maryyyyyyyy no taaak mysssssssli. Predssssssa viešsššš kde ssssssi.
"Hej kto si do frasa" zhukla som do prázdneho domu. Nič. Ticho.. Našla som nejaké schody ktoré smerovali dole. Tak som  so strachom kráčala dole. Bola som v nejakom starom ošarpanom dome. Vošla som do miestnosti kde boli obrazy. Vyzeralo to ako nejaká rodina. Nejaký muž žena a dve dcéry. V tom som v hlave začula zasa ten hlas.
Maryyyyyyy už vieššš kde ssssssssi?
**koniec sna**
Zobudila som sa zasa z toho otrasného snu celá komplet spotena. Snažila som sa ignorovať to no nedalo sa. Tak teda plán B. Išla som si zohriať mlieko no cestou do kuchyne som videla ako je Matt na balkóne a fajčí. To upíri nespia alebo čo. Síce ma ten fagan sere neskutočný spôsobom no rozhodla som sa zohriať mlieko aj jemu. Neviem síce či to oni pijú no ak odmietne aspoň ostane viac mne. Nohy ma už tak moc neboleli. Zohriala som 2 hrnčeky a išla s nimi na balkón. Otvorila som dvere a v tom sa Matt otočil.
"Tiež nemôžeš spať", opýtala som sa ho.
"Nie", odpovedal mi stručne.
"Neviem síce či piješ mlieko no mne to pomáha" povedala som a podala mu hrnček s mliekom. No jeho otázka ma zaskočila.
"Prečo to robíš?", opýtal sa..
"Prečo robím čo Matt", opýtala som sa tentokrát ja.
"Lezieme si navzájom na nervy. Neznášaš  ma Mary no aj napriek tomu si mi dovolila urobiť toľko vecí a teraz tu predo mnou stojíš s mliekom a.. no to je jedno. Len to proste nechápem".
"Ani ja nechápem čo robím Matt a prečo tu stojím. No asi to ani nechcem chápať no už mi trpne ruka takže chceš to mlieko alebo ho vypijem ja?" opýtala som sa.
"Ďakujem", povedal. Zobral si odomňa mlieko a sadol si na hojdacie kreslo. Keďže som bola iba v pyžame a bosá bola tu celom zima.
"Poď sem", povedal zrazu Matt a potapkal si po stehnách. Akože chce mi ten chalan naznačiť že mu mam sadnúť na stehna?
"Ano presne tak bábika", odpovedal. Zasa mi lezie do hlavy. Striaslo ma od zimy a keďže on mal aj deku tak som moc na vyber nemala. Veľmi neochotne som teda prišla k nemu a on mi iba oblapil rukami pas a už som mu sedela na nohách.
"Matt som tučná, budú ťa bolieť nohy", povedala som a za to som si vyslúžila iba vražedný pohľad. Oprela som si hlavu o jeho hruď a pozerala na hviezdy (zažili ste to už niektorá? Ja ešte nie heh).
Po asi 10 minútach ticha na mňa začala padať únava. Ani neviem ako a zaspala som. Ráno som sa zobudila v posteli a v momente ako som sa chcela ist pozrieť koľko je hodín ma skoro rania mrtvica. Matt. Polonahý. V mojej posteli. 5 centimetrov odomňa. Ako sa tu do čerta dostal? Po zistení že je ešte len 5 hodín ráno som sa rozhodla opäť zavrieť oči. Následne ma zobudil dotyk na tvári.

Bábiky ospravedlňujem sa, že táto časť vychádza až tak neskoro. Dúfam že sa vám bude páčiť a ďakujem za hviezdičku.

-Mary-