A ty si k**va kto?!

Kapitola 6.

Cítim ako mi niekto hladká tvár. Postupne. Najprv čelo, nos, líca a nakoniec pery. Pomaly otvorím oči a zistím, že sa nachádzam v nejakej izbe. POČKAŤ!!!. Kde to do riti som!. Cítim ako začne búšiť srdce a celú ma obleje pot. Začujem niečí smiech. Otočím sa ale zistím, že nikoho nevidím. Toto čo ma znamenať!

"Heeej, prečo ťa počujem ale nevidím?!, zvriesknem poriadne naštvane. Zasa smiech. Príde to tomu človeku vtipné?.

"Ak sa mi láskavo neukážeš, a nepovieš mi kto kurva si a kde to do čerta som budem kričať!", okej už začínam byť poriadne naštvana.

"Maličká, krikom nič nevyriešiš", odpovedal mi. Bol to mužský hlas. Ako ma to nazval?! Že malička?!

"Prestaň zo mňa robiť idiota, a láskavo ma nevolaj maličká a OKAMŽITE MI POVEDZ KDE SOM A PREČO TU SOM!!!!!".

"Ach bože, s tebou nieje žiadna zábava", povedal ten chalan. Bože ako je možné, že ho počujem ako by bol odomňa tak 5 centimetrov ale nikoho pri sebe nevidím. Ukradol od Harryho Pottera neviditeľný plášť alebo čo.

"Maličká, zavri oči", povedal.

"Nevolaj ma do čerta malička a ja si žiadne oči zatvárať nebudem!", čo si o sebe akože myslí.

"Zavri tie svoje pekné modré kukadlá, a ja ti ukážem, s kým sa tu tak krásne vykecávaš", odvetil ten chalan.

"Dobre, na 5 sekúnd si ich zavriem", trucovito som mu odpovedala. Akože ak mám byť úprimná, som dosratá až za ušami. Bežne sa nestáva, že nevidíte osobu s ktorou sa rozprávate. Okej Mary. Tak na 5 sekúnd zavri oči. Zavrela som oči a hlave odpočítavala 5 sekúnd.

"Hmm, poslušná. Môžeš otvoriť", povedal ten chalan. Otvorila som oči a v tom momente moje srdce vynechalo asi tak 5 úderov.

"Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaah", zvrieskla som neskutočne nahlas až mňa samú rozboleli hlasivky.

"Och bože si kompletná?! Krista prestaň vrieskať, lebo ti tie pekné ústa zlepím dokopy", zvrieskol na mňa ten chalan. Akože nemám vrieskať?!. Práve sa na mňa pozerá pár žltých oči. Podotýkam ešte raz ŽLTYCH OČI. Spoznala som, že je to ten chalan čo roznáša jedlo.

"Kto do čerta si?!, prečo som tu a čo odo mňa chceš?, a prečo máš pre boha živého žlté oči?!", pokladala som mu jednu otázku za druhou.

"Ukľudni sa láskavo", ja sa mám ukľudniť? Mám pocit, že mi vyskočí srdce z hrude. Som v neznámej izbe s cudzím človekom, ktorý nosí hrôzostrašné šošovky.

"Nehovor mi láskavo čo mám robiť a lásakvo mi povedz čo odo mňa chceš!", snažím sa predstierať že sa ho nebojím ale kurva tie oči ma desia neskutočným spôsobom.

"Och bože s tebou to asi nepôjde po dobrom", povedal ten chalan.

"Predtým ako začneš zasa vrieskať sa predstavím, moje meno je Adam a mam 22 rokov. V tejto izbe si preto, lebo máš niečo čo chce môj najlepší kamarát a ja mu to musím priniesť. Cítim ako ti rýchlo bije srdce a stavím sa, že je to kvôli farbe mojich oči ale neboj sa, nebývajú často žlté", vysypal na mňa ten chalan teda vlastne už viem, že sa volá Adam

"Takže Adam, ja nemám ani najmenšie tušenie, čo odo mňa tvoj super kamoš chce. teraz by som bola rada, keby si mi odomkol tie dvere a pustil ma odtiaľto preč a už nikdy sa mi neukazoval na oči", odpovedala som mu.

"Maličká, to nieje také jednoduché ako si myslíš. Poznám svojho kamaráta a viem, že keď niečo chce tak pôjde aj skrz mŕtvoly lebo aby to dostal", okej začínam byť čím viac, tým viac vydesená.

"Odomknem ti dvere, a ty mi sľúbiš že nikomu nevytáraš a tomto malom dobrodružstve inak sa to neskončí iba rozbitým zrkadlom". Nestihla so mu na to nič odpovedať a už som sa ocitla na tom istom chodníku na ktorom som omdlela.

Ďalšia časť na svete.

Prajem pekný dník.

-Mary-