A ty si k**va kto?!

Kapitola 5.

Koľko rokov je za vraždu?!..Reálne zatiaľ čo tým babam pripravujem ich "nízkotučnú kávu" tak ten chalan zo mňa nespustil oči. A už mi to začína byť kurva nepríjemné. Naložím všetky poháre na tácku a idem to odniesť tým babám. Po ceste na sebe celý čas cítim jeho pohľad.

"Nech sa páči slečny, vaša káva", usmejem sa a položím im kávu rovno pred nos. Prisahám, že ak ten chalan na mňa neprestane pozerať, vychrstnem mu tu jeho čiernu kávu do xichtu! Ako si tak prechádzam smerom k pultu niekto ma chytí za ruku.

"Hej!, čo to do čert-", nestihnem dopovedať a už mi do xichtu vletí papierová bankovka. Hádajte kto to bol. Ten chalan, ktorý na mňa celý čas zízal.

"Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť", hah to určite, pomyslela som si. Vzala som od neho peniaze a on so slovami "drobné si nechaj" odišiel. Bože. Ak tu budú takýto ľudia chodiť často, asi si budem musieť začať zvykať na pohľady.

Ako náhle uvidím že je pol 8 a v kaviarni už nik nieje začnem to tu pomaly upratovať. Bum. 8 hodín. Čas ísť domov. Akonáhle sa otočím k dverám skoro ma raní mrtvica. O stôl sa opiera nejaký človek a pozerá sa priamo NA MŇA. Do tváre mu nevidím ale podľa obrysu uznávam že je mladý.

"Pane máme už zatvorené, mohli by ste prosím odísť?!, celkom nasrane sa opýtam. Zrazu pristúpi bližšie ku mne a ja mu konečne vidím do tváre. Och môj bože. Veď to je ten chalan, ktorý mi priniesol včera jedlo. Hm musím uznať že vyzerá trošku inak. Ma rozcuchané vlasy a dosť výrazne kruhy pod oč- KURVA. Aký normálny človek preboha nosí dobrovoľne žlté šošovky?! Sklopím pohľad k mojej kabelke a chcem nájsť rýchlo kľuče, no akonáhle zdvihnem zrak nikto predo mnou nestojí. WTF?. Kde zmizol ten chalan. Okej, okej Mary. Očividne máš už halucinácie alebo ti začína pomaly prepínať. Zamknem kaviareň a pomaly kráčam smerom domov. Brr bože, tiež som sa mohla obliecť teplejšie. Čím dlhšie kráčam, tým viac začínam premýšľať ako sa mohol len tak ten chalan vypariť z kaviarne. Som si na 100% istá, že som ho videla stáť predo mnou. Ako tak premýšľam začujem za sebou kroky. Otočím sa ale nik za mnou nestojí. Dobre Mary, tak ty už nemáš iba halucinácie, ty už aj začínaš počúvať hlasy a kroky. Kráčala som asi ďalšiu minútu a zasa som počula za mnou kroky. Celá nasratá sa otočím a na celú ulicu zvriesknem NEVIEM KTO SI ANI PREČO KRAČAŠ ZA MNOU, ALE BUĎ SA KURVA UKAŽ, ALEBO MI UŽ DAJ POKOJ!!!!. Nič. Ticho. Žiadne kroky ani nič podobné som nezačula. Otočím sa teda naspäť a to bola chyba. VEĽKA CHYBA. Centimeter od mojej tváre stál ten chalan s čudnými šošovkami. Nestihla som ani nahlas zvriesknúť a už som cítila ako sa mi zatvárajú oči a ja padám na cestu. Posledné čo si pamätám je, ako mi ten chalan stihol zašepkať tiché..ššššššš.

Mám dnes náladu na písanie heh.

Pekný zvyšok dňa a budem rada za hviezdičku.

-Mary-