A ty si k**va kto?!

Kapitola 20.

** pov. Mary**

Čo má toto do čerta znamenať. Poobzerala som sa a zistila som, že v kaviarni sedí už iba 1 muž a ten tu sedí už asi hodinu bez toho aby sa pohol.Inak som tu úplne sama. Prečo by mi niekto písal lístoček? Nechápala som celú situáciu. Bolo pol 7 večer a v kaviarni už nikto nebol takže som už pomaly zatárala. Na lístku píše o 7 večer pri tvojom byte. Hmm, čo by sa stalo keby som neprišla? Veď sa predsa nezľaknem nejakého vystražného lístočku. Tam som si povedala, že sa pôjdem ešte aspoň na 20 minút prejsť. Tak som teda všetko upratala, zamkla kaviareň a vydala sa na prechádzku. Po asi 5 minutách som si všimla,že za sebou počujem kroky. Otočila som sa a zistila, že za mnou niekto kráča. Podľa obrysu postavy som mala pocit že je to muž. Otočila som sa a nenápadne zrýchlila do kroku. Avšak tie kroky za mnou boli stále bližšie a bližšie ku mne. Pozrela som sa cez ramena a s hrôzou zistila, že tá osoba je odomňa už asi len meter vzdialená. No kvôli tomu, že už bola tma som mu nevidela do tváre. Chcela som s ním nejak vybabrať a tak som zabočila do najbližšej uličky ktorú som videla. To bola však asi tá najtupšia vec, ktorú som mohla urobiť. Skončila som v slepej uličke. Ako som počula za sebou kroky, ktoré smerovali stále ku mne tak som sa od strachu schovala za koše. Nič iné tu totižto nebolo. Celá vyklepaná a schúlena v klbku som čupela za košom (wau aká poetická veta) a už len čakala, že má ten človek asi zabije. Tie kroky smerovali stále bližšie a bližšie ku mne až zastali tesne pred košom za ktorým som čupela a už som len cítila ako ma niekto schmatol zhora za vlasy. Od bolesti a strachu som zo seba vydala nadľudský výkrik, ktorý by zobudil aj mrtvého. Snažila som sa tomu človeku vyvliecť zo zovretia no bol až moc silný. Ako som sa mu snažila pozrieť do tváre od ľaku som zvrieskla ešte silnejšie ako na prvý krát. Tá postava totižto žiadnu tvár nemala. Ano seriózne vážne som sa pozerala iba na holú kožu. Bolo to asi to najnechutnejšie čo som v živote videla. No ako som sa ďalej vzpierala zacítila som ako ma niekto zozadu schmatol za driek a ťahal ma preč od tej obludy či ako to nazvať. Potom som už iba videla ako to čudo bez tváre zmizlo ako hmla a cítila som, ako ma niekto postavil na nohy. Od strachu, zúfalstva a hrôzy som sa zasa schúlila do klbka na zemi a rozplakala sa ako malé šteňa.

"Ty si už dočista sprostá?!", zvrieskol na mňa známi hlas. Pozrela som sa pred seba videla nasratého Adama a z diaľky ku nám prišiel aj ten chalan, ktorého meno je pre mňa stále záhadou. V momente ako ma uvidel ležať na zemi komplet celu od prachu blata a xicht celý od slz ku mne prišiel, chytil mi ruky ktoré mi dal za jeho krk a ako koalu ma niekam niesol. Ja som z toho šoku a vyčerpania zaspala na jeho ramene. Asi po 5 minútach čo ma niesol som sa začala prebúdzať, no keď som začula ako sa rozprávaju radšej som nechala zavreté oči.

(Adam/ neznámi chalan)

"Vieš už čo to bolo za človeka?".

"Nie Adam a už sa ma to láskavo nepýtal a hlavne ju nezobuď".

"Nebuď na mňa odporný, to tvoj nápad bol jej napísať lístoček. Veď už tu babu trochu poznáš čo si si myslel, že keď jej napíšeš že o 7 pred bytom tak ona naozaj príde?. Veď už si sa mohol naučiť že ona je tvrdohlavá."

"Super, ďakujem za tvoju informáciu. No namiesto tvojich rečí radšej začni rozmýšľať, ako túto celú story povieme Mary. A hlavne čo všetko jej povieme, keďže už teraz ma nás dvoch plnú hlavu"

"Hej! Od kedy ti na tej babe záleží ha? Nikdy ti nerobilo problém si zobrať to čo si chcel aj keby mal ten človek zomreť".

To bolo to posledné čo som počula pretože chalan ktorý am niesol stíchol.

"Bábika, viem že už nespíš, a ano viem, že moje telo je neodolatelne ale až tak silno sa ho držať nemusíš", povedal zrazu. Ja som od hamby bola červená asi až na zadku.

"Daj ma dolu", povedala som. On napočudovanie súhlasil a ako sa moje nohy stretli zo zemou tak sa podlomili a nebyť Adama ktorý ma rýchlo chytil už by som zasa objímala zem. Chcela som si vyjasniť jednú vec a tak som sa otočila na neznámeho a naférovku sa ho opýtala.

"Ty si ten Adamov slávny šéf?", hneď ako som vyslovila túto otázku som si za ňu mala chuť vylepiť facku, pretože pohľad ktorý mi venoval bol nanajvýš hrôzostrašný.

"Bábika, toto nieje vec do ktorej by si mala strkať svoj nos. Radšej sa sústreď na to aby si vládala prekladať nohu cez nohu."

Samozrejme som chcela trucovať a už už som si išla sadať na zem no Adam ma vyhodil na svoje plece ako mech zemiakov a už ma niesol k môjmu bytu. tesne pred ním ma dal na zem. Už som išla niečo povedať no v tom sa otvorili dvere od koplexu v ktorom bývam a vyšla z nich nejaká žena v kapucni, ktorá mala takisto žlté šošovky avšak nie také hrôzostrašné ako nosil Adam.

"Bože no toto vám trvalo", povedala a ja som myslela že ma na mieste raní mrtvica. Hneď ako zbadala, že s ňou niesu iba chalani ale aj nahodila dosť vystrašený pohľad.

"ANDREA?!"

______________________________________________________________________________________________

Ahojte bábiky. Tak teda prinášam vám trošku dlhšiu časť. Dúfam že sa vám bude páčiť a vopred ďakujem za hviezdičku.

ps: chcela si zápletku? máš ju mať♥

-Mary-