A ty si k**va kto?!

Kapitola 40.

**pov. Mary**

To ticho ma doháňalo do šialenstva. Jason a Josh mlčali. A mňa to strašne štvalo.
"Mary, neviem či je to pravda, no ja a Josh si myslíme, že nie si iba obyčajný človek", povedal Jason a mňa v tom momente oblial pot. Nie. Proste toto celé nemôže byť pravda.
"Nerobte zo mňa idiota. 19 rokov bol môj život úplne normálny. Nediali sa v ňom žiadne divné veci. Žiadny upíri ani čarodejníci. A zrazu sa presťahujem s myslienkou, že chcem začať nový a lepší život a vy dvaja mi poviete, že ja nie som obyčajný človek? Ani jeden z vás kurva nevie kto v skutočnosti som a čím som si v živote prešla! Tak urobte to svoje čáry máry a vypadnite mi z oči. OBAJA ", zvrieskla som na nich. Poriadne ma vytočili. Keď obaja odišli ostalo tu po nich iba prázdne ticho. Začínam nenávidieť Londýn. Tento byt. Môj život. Rozhodla som sa ísť prejsť. Trocha si vyvetrať hlavu. Obliekla som sa a vyšla z bytu. Sama. Bez žiadnej" ochranky". Povedala som si, že zájdem k Adi do kaviarne. Nebola som tam poriadne dlho. Otvorila som dvere a videla Andreu ako sa mrači za pultom. No aspoň že tu sa nič nezmenilo. Keď ma Andrea uvidela jej tvár zdobil nejaký čudný výraz.
"Ahoj Andrea, urob mi tu najsilnejšiu kávu akú máme prosím", opýtala som sa jej.
"Wou tak to ťa museli poriadneho nasrať že", povedala so smiechom Andrea. Och dievča ani netušíš ako to vo mne vrie.
"Si tu sama?", opýtala sa ma.
"Áno, potrebovala som ist na vzduch a po ceste zájdem za Mattom", odpovedala som jej. Položila predomňa na pult a mne sa už zbiehali sliny.
"Vie niekto z našich že si opustila byt?", pozrela na mňa spýtavo Andrea. Och nie. Prosím nech s tým nezačína aj ona.
"Nie Andrea. Rozhodla som sa ako slobodný človek opustiť svoj byt a ísť sa poprechádzať na vzduch".
"Wou wou dobre, veď ja sa len pýtam nebuď hneď protivna", povedala Andrea so smiechom. Rozlúčila som sa s ňou a namierila som si to k Mattovi. Nedávno mi povedala adresu kde býva. Ani neviem prečo. A taktiež nevieme načo k nemu idem. Poviem mu to čo mi povedali tí dvaja a potom pôjdem naspäť domov. Už som bola pred jeho bytom no nikto mi neotváral. Pri dverách bola rohožka. Hmm žeby bol Matt až taky hlúpy? Nadvihla som ju a napočudovanie som našla to čo som si myslela. Kľúčik. Tak som si teda odomkla. Vošla som do bytu. Mal to tu celkom upratané.
"Haloooo? Matt? Si doma??" Nikto sa mi neozval. Prišla som k nejakým dverám odkiaľ som počula padať vodu. Hm žeby kúpeľňa? Otvorila som dvere a áno nemýlila som sa. No to čo som videla ma skoro dostalo do kolien. Matt, teda podotýkam nahý Matt v sprche. Otočený chrbtom ku mne. Videla som jeho svalnatý a potetovaný chrbát. O bože a ten zadok. Chcela som ho po ňom capnut no môj plán zlyhal v momente, keď sa Matt otočil tentokrát čelom ku mne. O sväte hranolky.
"Kurva Mary čo tu do čerta robíš?!", skríkol na mňa Matt. Ja som sa nezmohla na slovo. Iba som tam stala a pozerala na jeho nahé telo. Na tie vypracované svaly a na..
"Bábika do očí sa mi pozeraj", povedal Matt a prišiel ku mne bližšie. Ani ho nenapadlo vziať uterák. Bol odomna asi 10 centimetrov a moje telo horelo.
"Bábika, niečo som sa ťa pýtal", zašepkal mi tentokrát do ucha.
"N-no j-ja som zvonil a-ale nikto mi neotváral t-tak som s-si otvorila sama", vykoktala som zo seba. Bože to je trapas. On sa iba uchechtol a obmotal si okolo pása uterák.
"Matt musíme sa porozprávať", wou konečne súvislá veta bez zakoktania Mary gratulujem.
"A to si sa trepala až sem? Vieš že nemáš vychádzať z bytu keď ti hrozí smrť", povedal Matt.
"Kurva prestante so mnou zaobchádzať ako s nesvojprávnou. Niesom malé decko", odpovedala som mu podraždene. Otočila som sa a namierila si to do jeho spálne. Keď som videla akú obrovskú posteľ ma hneď som sa rozbehla a skočila na ňu. O bože môj to je pohodlné.
Matt prišiel do izby a iba zagúľal očami keď ma uvidel rozvalenú.
"Matt, načo ti je takáto posteľ. Ved upíri nepociťuju únavu a spánok nie?", opýtala som sa ho. On sa otočil ku mne iba v boxerkach a povedal :...."Bábika, ja tu postel nevyužívam na spánok ale na inú fyzickú aktivitu". Och pane na neby.
"Wou, tak to si sem vidíš asi veľa ženských známosti že?", opýtala som sa ho. Nebudem klamať, predstava že si to tu Matt rozdáva s nejakou štetkou ma jemne zabolela.
"O čom si sa chcela porozprávať?", zmenil náhle tému. Hah že ma to neprekvapuje.
"Doobedu boli u mňa Jason a Josh. Snažili sme sa vylúštiť ten denník a v tom sa stalo niečo dosť čudné. Moje oči.. no oni svietili a moja pleť bola iná a v tom na nazvali menom Elizabeth. A Josh povedal, že si myslí, že nie som obyčajný človek. Preto vraj iba ja viem rozlúštiť tie znaky", vysypala som to naňho. On sa iba opieral o skriňu a sledoval ma. Zasa tými hnusnými žltými očami.
"Matt povedz niečo, čokoľvek", povedala som mu.
"Mary ak je pravda, čo tvrdia Josh s Jasonom tak máme na jedinej strane výhodu ale na druhej o pár problémov viac", Matt sa odrazil od skrine a z popod postele vytiahol nejakú krabicu.
"Čo to je?", opýtala som sa ho.
"Nebuď zvedavá bábika", povedal. Tche idiot.
"Počul som to", pozrel sa na mňa. Vybral z krabice nejaké náramky. Boli z kože a mali v sebe všité maličké koráliky. Vzal mi jednu ruku a navliekol naň ten náramok a druhy si vzal on.
"Bábika, tento náramok si teraz nechaj a nedávaj ho dole dobre!", prikázal mi Matt. Jeho oči sa zafarbili do červena. Mňa v tom napadlo niečo šialene. Niečo čo budem ľutovať. Chytila som Matta za krk a pritiahla som si ho bližšie k sebe. Zvalila na posteľ a nadkláňala som sa nad ním. On vyzeral byť v šoku. A tak som sa priblížia k nemu a pobozkala ho. On bozk prehĺbil a usmial sa. Zrazu ani neviem ako ale bola som pod ním. Cítila som jeho pery všade. Na tvári na krku. Cítila som ako mi urobil značku na krku a ako mi po ňom prešiel svojimi tesakmi. Pamätám sa čo sa stalo naposledy keď zo mňa pil. On sa zrazu zahryzol a mnou prešiel neskutočne úžasný pocit plný vzrušenia.

Ahojte moje krásne bábiky. Veľmi sa vám ospravedlňujem, že nevychádzali kapitoly no nefunguje nám internet. Dnes som si predĺžila dáta tak vám píšem aspoň túto kapitolu. Dúfam, že sa vam bude páčiť. Ďakujem za každý jeden komentár, hviezdičku a prečítanie. Ľúbim vas.
-Mary-