A ty si k**va kto?!

Kapitola 42.

**pov. Mary**

Včerajší deň by som najradšej vymazala. Teda ja sama ani neviem. Na jednej strane sa za seba strašne hanbím no na druhej som sklamaná že sme sa iba bozkávali. Som zmätená sama zo seba. Prekvapilo ma to čo Matt povedal. Že so mnou nechce mať sex a ráno sa tváriť že sa nič nestalo. Teraz som na rannej prechádzke. Zobudila som sa s Mattom v posteli no on spal. Teda viem že nespal iba sa tak tváril. Potrebovala som si v hlavne uložiť a poskladať veci ktoré sa udiali. A keďže ráno je Londýn veľmi hlučný tak som sa rozhodla na prechádzku po lese. Našla som po krátkej chvíli lavičku. Tak som si teda sadla, zavrela oči a iba počúvala to ticho. No to ticho mi nebolo dlho súdené. Asi po troch minútach som počula praskať konáre. Ako keby po nich niekto chodil. Oblial ma pot a zo strachu som sa otáčala či niekoho nevidím. No nič a nikoho som nevidela. Počula som kroky neďaleko mňa a môj inštinkt mi hovoril iba jedno slovo... Uteč..
Rozbehla som sa a počula za sebou kroky. Super Mary ty máš vždy úžasné nápady. Srdce mi búchalo ako o život. Bežala som ako nikdy v živote. No to by som nebola ja keby som nezakopla. Reálne existuje na svete niekto viac nemtavy ako ja? Strašne ma bolel členok no kroky boli stále bližšie a bližšie. Takže Mary nemáš na vyber. Buď ťa tu niečo roztrhá alebo sa kurva postav a utekaj. Povzbudzovala som samu seba. Postavila som sa na nohy a aukaním som pokračovala v behu. Po minúte som v diaľke zahliadla nejaký posed (dúfam že viete čo mám na mysli) tak som zozbierala všetky štipky energie a pridala do behu. Na sekundu som sa otočila za seba a videla v blate stopy. No nie ľudské. To čo ma naháňalo nebol človek. Spanikárila som ešte viac a pridala do behu. Bola som už blízko no šťastie nehralo na mojej strane. Zakopla som druhý krát no tentoraz som sa už postaviť nevládala. Iba som sa schulila do klbka a čakala na smrť. Začula som ako boli kroky už blízko mňa. Bola som pripravená na smrť no ta neprišla. Zdvihla som hlavu a pred sebou uvidela cudzieho chalana. Nechápem že som ho nevidela. A ako to že stopy v blate neboli ľudské keď on je človek. Mala som v hlave 100 otázok no nenabrala som odvahu na nič. Iba som ležala v blate. Ten chalan vyzeral zvláštne. Bol oblečený celý do zelena a jeho oči boli zvláštne.
"Nečakal som ťa tu tak skoro Elizabeth", povedal zrazu ten chalan. Mal celkom vysoký hlas. Ale o čom to kurva točí? Aka Elizabeth. Zrazu mi podal ruku. Iba som na ňu civela a nechápala. No v priebehu sekundy som už stála na nohách.
"Kto do čerta si, prečo si ma naháňal"?, opýtala som sa ho.
"Nenaháňal som teba. Naháňal som toho, kto ťa chcel zabiť", počkať čo??
"Počul som o tebe Elizabeth no myslel som že nie si skutočná". Aká Elizabeth do frasa. O čom to melie.
"Počúvaj, asi si ma s niekym pletieš pretože ja sa Elizabeth nevolám dobre!", odpovedala som mu. On sa mi iba zahľadel do očí no v tom svoj pohľad nasmeroval niekam za mňa.
"Rad som ťa spoznal Elizabeth no musím už ísť", povedal a zmizol mi pred očami. Ešte raz ma niekto nazve tým menom asi ho zab-.. "Dočerta si ty kompletná?!", ani som nestihla žmurknúť a už som bola opretá o strom a predomnou bol totálne vytočeny Matt. Za nim boli Adam a Andreou.
"Na 3 minúty ťa nechám z dohľadu a ty sa zrazu vyberieš to lesa? Rozmýšľaš ty vôbec?! Ktokoľvek ťa tu môže zabiť", vrieskal na mňa Matt. Začínal ma desiť. Čím to je že vždy keď mám nejaký problém sa tu musí zjaviť?
"Hej Matt nechaj ju, krikom nič nevyriešiš", povedala mu Andrea. Hah aspoň niekto si ma tu zastal.
"Je mi fuk či ste na mňa nahnevaní alebo nie, no ja sa pôjdem prechádzať kedy chcem a kde chcem. Ten typek čo tu bol ma asi trikrát nazval Elizabeth a mňa už to začína vytáčať. Nechápem ničomu čo sa tu deje a tak som si to chcela všetko poukladat v hlave. Preto som šla na prechádzku ", vysypala som ja nich svoj monolog. Matt ma pustil a povedal niečo čo som z jeho úst absolútne nečakala.." Prepáč že som tak vrieskal"... Štipnite ma niekto asi som zle počula. Všetci štyria sme sedeli v tom posede. Andrea sa nejak podozrivo túlila k Adamovi. Keď uvidela, že som si to všimla pozrela na mňa pohľadom typu nie nepýtaj sa prosím.
"Takže, vieme že denník chcú iba Ponoféci. V tom denníku je niečo čo musia veľmi chcieť. Podľa mňa je tam nejaký návod na niečo no ešte nevieme na čo. Problém je, že ten kto denník písal dovolil iba jednej osobe vedieť čo v ňom je. A tou osobou si ty Mary. Iba ty dokážeš vylúštiť ten denník. Jason a Josh zisťujú prečo sa ti dejú tie divne veci Mary. A prečo ťa ľudia volajú Elizabeth, no ja si myslím, že si jedna z obrazu ", vysypal Adam. Všetci traja sme ho pozorne počúvali.
" Nasledujúce dva dni Mary sa nesústreď na nič iné ako na denník. Musíme čo najrýchlejšie zistiť čo v ňom je. Andrea a ja musíme strážiť okolie. Bude dobre, keď nebudeš tieto dni u seba v byte. Oni už vedia kde bývaš Mary", super môj život už nemôže byť komplikovanejší. Tí dvaja odišli a ja s Mattom sme boli na ceste do jeho bytu.
"Mary počúvaj, ja viem že sa ti nepáči, že ťa nezapajame do ničoho no pochop, že ja Adam a Andrea sme upíri mame veľa schopnosti aj pomimo toho. Ja čítam myšlienky, Andrea vie manipulovat s mysľou človeka a Adam vie byť neskutočne rýchli a dokonca vie byť neviditeľný keď chce. Nemysli si že upírmi sme tu iba my. Je nás veľmi veľa no ostatní si žijú svoj svet. Ja viem že si v šoku čo sa tu deje. No práve preto musíme čo najrýchlejšie celú túto záhadu rozlúštiť. Chcem aby si vedela, že na to nie si sama dobre", vyrozprával sa mi Matt. Nevedela som čo mu na to odpovedať tak som ho iba objala. Prišli sme k nemu do bytu kde nás čakalo nemilé prekvapenie.
"Ou, dlho sme sa nevideli že Mary, chýbal som ti?".

Ahojte bábiky. Dnes sa strašne nudím no aj napriek tomu, že mám povinnosti vyše hlavu radšej ležím v posteli a píšem knihu. Čo si myslíte kto je ta záhadná osoba v Mattovom byte??

Ďakujem za každý komentár, hviezdičku a prečítanie.

-Mary-