A ty si k**va kto?!

Kapitola 22.

(Adam/ neznámi chalan)

Zatiaľ čo ja som sedela na posteli a triasla sa oni sa mňa iba pozerali a nikto nerozprával.

"Môžete mi už do čerta vysvetliť o čo tu ide a nielen sa na mňa pozerať?", skríkla som rozčúlene. Andrea ktorej oči už boli zelené ako vždy sa už nadychovala že niečo povie, no v tom ju prerušil ten pre mňa stále cudzí chalan.

"Ukľudni sa a počúvaj. Nemôžem ti povedať všetko, no to čo potrebuješ vedieť je to, že ja ani Adam tak úplne ľudia nie sme. To čo sme ti povedať na rovinu nemôžeme na to už budeš musieť prísť sama no o tom, že úplným človekom nieje aj Andrea som sa sám osobne dozvedel až včera", začal svoj monolog a ja som hltala každé jedno slovo.

"To, čo sa stalo v tej uličke je iba následok toho, že si v nebezpečenstve ty a aj tvoja sestra a to len preto, že ešte stále si mi nedala to čo chcem".

"Ale ja kurva stále neviem čo po mne chceš. Nenapadá ma ani jedna vec, ktorú by som mala mať u mňa v byte a aby som ti ju dala. Keby si mi aspoň naznačil čo to má asi tak byť ale nie, ty musíš stále rozprávať iba v hádankach a vyhrážať sa mi. To je to jediné čo ti ide", vybuchli mi nervy. Adam s Andreou na nás iba pozerali a boli ticho.

"Ani do čerta neviem ako sa voláš, vlastne keď nad tým tak rozmýšľam tak ani o jednom z vás pomaly nič neviem. No zdá sa, že vy toho viete celkom dosť. A už duplom do tohto celého nezapájajte moju sestru!".

"Počuj bábika, sú veci ktoré ani ja s mojou moc- s mojími vedomosťami neviem ovplyvniť, no musíš mi veriť nič iné ti neostáva".

"Veriť ti? Ty si zošalel však?!. Niekoľko krát si sa mi vkradol do bytu, ustavične po mne niečo chceš, niekoľko krát si sa mi vyhrážal a neviem čo všetko a ty chceš aby som ti potom všetkom verila hej?!", bože daj mi silu lebo ja ho zabijem.

"No my vás teda necháme samých a Ma- kamoš prosím naozaj jej to vysvetli v kľude", ozval sa zrazu Adam a spolu s Andreou odišli. Hm milé od nich že ma tu s ním nechali samú.

"Teraz ma naozaj počúvaj. Tu ide o vážnu vec o ktorej ti určite niekedy poviem, no teraz ešte nemôžem. Ale ak chceš, môžem ti niečo povedať o sebe aby si mi viac verila pretože ak sa ti niečo stane bude už neskoro na zoznámenie." Dobre tá posledná veta ma vcelku vydesila. Ale súhlasila som. On sa usadil na mojej posteli a spustil.

___________________________________________________________________________________

Ahojte bábiky. Musela som spojiť svoju dušu s telom aby som bola schopná napísať aspoň jednu kapitolku.

Viem, že je nudná ale tak hádam mi odpustíte a dáte aj tak hviezdičku.

Prajem vám pekný zvyšok dňa.

-Mary-