A ty si k**va kto?!

Kapitola 17.

Zobudila som s neskutočnou bolesťou hlavy. Ako som otvorila oči, zistila som, že som vo svojej izbe. Hneď vedľa mňa sedel ten chalan a bez žmurknutia na mňa pozeral. Ako to, že si nepamätám ako sme sa tu dostali?

"Odpadla si", povedal zrazu ten chlapec. Čo som? Odpadla?. Super.

"Už mi konečne povieš kto si a čo tu robiš?", opýtala som sa ho .Tentokrát som už nekričala keďže mi bolo neskutočne zle.

"Bože ty si nedáš pokoj. Za ten čas čo si spala som sa tu stihol popozerať, no tú vec ktorú hľadám som nenašiel. Takže bábika, určite tu máš nejaké krabice v ktorých máš nepotrebné veci tak čo keby si mi ich ukázala hm". Ako to ten človek robí že je desivý a milý zároveň a ako bonus je aj mega sexy.

"Pozor na tie hriešne myšlienky bábika", povedal zrazu. WTF? Skoro som prestala dýchať keď toto povedal. To mi akože číta myšlienky či čo.

"Ano, uhádla si bábika", povedal. "Hej akože začínaš ma desiť", povedala som mu. V tom momente som cítila, že mi je zas zle a že sa mi zasa hmlie pred očami.

"No tááák bože už neodpadávaj zasa. Mňa tu tiež s tebou nebaví trčať", povedal a začal ma búchať po tvári. Zrazu sa predomnou objavil pohár s vodou.

"Napi sa a zjedz tento kúsok čokolády", kto pri sebe preboha bežne nosí čokoládu. Si akože reálne myslí, že si od neho niečo zoberiem a dám do úst hej.

"Nebudem sa tu s tebou dohadovať ako s malým deckom, otvor úst a ZJEDZ TU ČOKOLADU inak ti ju tam narvem sám!", zvrieskol na mňa. S vystrašeným pohľadom odkopnutého šteniatka som tu čokoládu zjedla a zapila som ju vodou.

"No konečne, a teraz vstávaj a choď pre tie krabice", povedal tentokrát už bez kriku. Vstala som z postele a z pod postele som vytiahla jednu krabicu. On ju hneď schmatol a už sa v nej začal prehrabávať.

"Kurva veď tu sú iba samé hlúposti", zavrčal popod nos. Pozrela som sa mu cez plece a videla, že som mu dala krabicu kde boli iba fotky pár sviečok a nejaká bižutéria. Ani ja sama si už nepamätám čo som do tej krabice dávala.

"Povedz bábika, je toto jediná krabica ktorú tu máš?", opýtal sa ma dosť desivým hlasom.

"Ano je a ak si tu nenašiel čo hadáš tak to asi preto, že to tu ja nemám takže buď taký láskavý a už konečne vypadni z môjho bytu a z môjho života!", rozkričala som sa tentokrát naňho ja. On sa ku mne až nebezpečne priblížil a zašepkal mi do ucha:, "Neboj sa Mary,my dvaja sa ešte uvidíme a keď zistím, že si mi klamala naozaj to s tebou nedopadne dobre". Otočil sa a vyšiel z môjho bytu.

_________________________________________________________________________________________________

Ahojte bábiky.

Dúfam, že sa máte dobre a že si užívate dník. Večer napíšem ešte 1 kapitolu.

Budem rada za hviezdičku.

-Mary-