A ty si k**va kto?!

Kapitola 25.

Otvorila som oči a s neskutočnou bolesťou celého tela som sa posadila. Celá vyklepaná a v šoku som zistila, že sa nachádzam v nejakej pivnici. Absolútne si na nič nepamätám a nemám poňatia ako som sa tu dostala. Bola tu neskutočná zima a smrad. Chcela som sa postaviť no zistila som, že mám nohy pripútane k reťaziam. Dočerta čo sa stalo. Nebolo mi všetko jedno. Zrazu som počula ako niekto otvára dvere. No dvere boli za mojím chrbtom takže som nevidela kto prišiel. Moje srdce bilo ako o život a mala som pocit, že mi vyskočí z hrude. Zacítila som neskutočnú zimu. Nie takú aká tu bola doteraz ale asi -30 stupňovú zimu. V sekunde ma niečo lapilo zo zadu za krk a pritlačila k stene. Konečne tá osoba prišla predomňa a ja som s hrôzou zistila, že je to tá vec bez tváre. Nemohla som kričať, nemohla som dýchať. Iba som sa s vypúlenými očami pozerala na tu škratu. Nechápala som ničomu. Zrazu má ta osoba prestala škrtiť a posadila ma na stoličku. Mala som opuchnuté hrdlo a určite niečo s hrtanom lebo keď som chcela niečo povedať vyšlo zo mňa iba syčanie. Podľa postavy to bol muž. Vysoký asi 2 metre celý v čiernom. No ta tvár. Vlastne to bola iba koža. Nič viac. Vyzeralo to nechutne. Ani som si neuvedomila že plačem. V tom sa dvere znovu otvorili a ja som začula mužský hlas.

"Môžeš ísť, ďalej to zvládnem sám", povedal ten muž. Tá postava bez tváre a hlboko uklonila a odišla. Začula som spoza mňa kroky ktoré sa blížili ku mne.

"No, rád ťa spoznávam po toľkých rokoch", povedal ten muž. Bol nízky, mal dlhú bradu a asi 100 kíl. Chcela som mu odpovedať no neskutočne ma bolelo hrdlo.

"Hm, tak asi si s tebou nepokecám no, škoda. Vlastne sa nemáme kam náhliť. Ešte si s tebou užijem veľa zábavy", povedal odporným slizkým hlasom. Začala som panikáriť.

"Hm a prečo si neužiť hneď že", povedal a položil mi ruku na stehno. Začala som plakať, krútiť sa a kopať chcela som sa mu nejako vykrútiť keď v tom PLESK vylepil mi neskutočnú facku. Udrel ma. V živote som nedostala facku. Pálila ma celá tvár, slzy mi stekali po lícach a cítila som kovovú pachuť v ústach. No keby som vedela čo bude nasledovať potom asi by som radšej brala tie facky. Odpútal ma od stoličky a celou silou ma zvalil na zem. Začala som kopať ako o život no v tom som schytala neskutočný kopanec do rebier. Od bolesti som zvrieskla a cítila ako mi odišiel hlas. Chcela som sa schúliť do klbka no on zo mňa začal strhávať oblečenie. O nie. Nie, nie, nie, prosím nie. Toto nieje realita. Chcem sa hneď teraz zobudiť v mojej izbe a tváriť sa že toto je iba sen. No na moje neštastie toto je realita. Po druhom kopanci som sa nezmohla na nič. Iba som tam ležala na studenej pivničnej dlážke ako handrová bábika. Prosím už dosť. Mal ma za boxovací mech. Ani som nepočítala koľko kopancov som schytala. V momente ako som zbadala, že sa začína vyzliekať a že ja som už iba v spodnom prádle som si priala umrieť. Iba som zavrela oči a rozplakala sa ako nikdy v živote.

" Ooooo hádam nám tu nebudeš plakať", povedal ten chlap. Nezmohla som sa na nič. Zrazu zo mňa strhol podprsenku a nohavičky. Vedela som čo sa bude diať. Otočila som hlavu nabok aby som naň nemusela pozerať. On mi ju však schytil do rúk a otočil mi ju aby som sa pozerala naňho. O sekundu som iba cítila tupú bolesť medzi nohami. Začalo mi byť zle. Cítila som, že pomaly omdlievam no on mi vylepil facku aby tomu zabránil. On si to užíval kým ja som trpela. V momente ako skončil si otrel pot do môjho oblečenia. Usmial sa a nahol sa ku mne.

"Bola si užasná. Tak užasne úzka a vlhká. Teším sa na druhé kolo". Bolo mi zle. Zle z neho zle zo mňa a zo všetkého. On odišiel a mňa tu nechal. Nahú, znásilnenú, špinavú.

_____________________________________________________________________________________

Ahojte bábiky.

Little dramaa is coming. Nebolo to ľahké písať priznám sa.

Prajem dobrú noc a budem rada za hviezdičku.

-Mary-