A ty si k**va kto?!

Kapitola 29.

**Pov. Mary**

V momente ako sa na mňa Matt pozrel som vedela že je niečo zle. Zrazu sa postavil, utrel si ústa do trička a to tričko následne vyzliekol. KURVA počula som ako povedal a odišiel. Proste len tak. Ako keby sa nechumelilo. Podľa krokov som vedela, že je na balkóne. Necítila som žiadnu bolesť na krku. Horko ťažko som prišla k zrkadlu a uvidela, že potom ako ma uhryzol nebola ani stopa. Nič. Chcela som aby mi to vysvetlil. Tak som sa odhodlane a veľkou bolesťou dotrepala na balkón. Videla som jeho holý chrbát ako sa opiera o zábradlie.
"Hej, môžeš mi vysvetliť čo sa to do frasa stalo?!", opýtala som sa ho. On sa v sekunde otočil a prísaham, že ak by sa dalo pohľadom vraždiť bola by som mŕtva.
"PREČO. SI. KURVA. NEOSTALA. V. IZBE.!?", opýtal sa ma a mňa moja odvaha a odhodlanie hneď opustilo.
"No jaaa som iba chcela vedieť čiii som neurobila niečo zle že si odišiel", opýtala som sa hlasom ako malé vystrašene mača. Začali ma neposluchať moje nôžky a ja som už zasa padala k zemi.
"Och bože dievča, kedy sa konečne naučíš počúvať", zaklel Matt a už ma niesol do izby. Položil ma ako hadrovu babiku na posteľ. Zasa som sa cítila ako malé nebohe decko. On odišiel zasa na balkón ale mňa ležanie začalo nudiť. Tak som si chcela zo stolíka vybrať notbook no vybrala som niečo iné. Wtf? Toto sa tu ako dostalo. Ako sa do čerta ta knižka dostala sem?! Veď mala byť v krabici. Otvorila som tu knižku a zasa v nej boli nejaké divne znaky ktorým som nerozumela. Keď som si tou knižkou listovala zistila som, že to je pravdepodobne denník. Na každej strane bol totiž dátum a čas. To bolo to jediné čo sa dalo rozlúštiť. Zastavila som na jednej stránke kde boli znaky, ktoré som už asi videla. Len si netuším spomenúť kedy a kde. Počula som kroky blížiace sa ku mne tak tu knižku rýchlo šupla so šuflíku. Matt predsa nemusí vedieť všetko. Menovaný vošiel do izby a niesol so sebou tašku ktorá vôňala na celú izbu.
"Objednal som jedlo keďže si ako pierko a dlho si nejedla", povedal Matt a položil tu tašku predomňa. Omg už ani nepamätám ako dlho som nejedla. Začala som papať moje obľúbené jedlo a on tam iba sedel a pozeral na mňa. Hm.. Je on aj niečo iné okrem toho že pije krv?
"Áno bábika, nežijem iba z krvi", odpovedal mi zrazu.
"HEJ! Prestaň mi zasa liezť do hlavy a konečne mi povedz prečo si zdrhol", nestihla som sa nadýchnut a on sa už nadkláňal nadomnou. Dýchal mi presne do tváre a jeho ruky držali môj pas.
"Bábika, neutiekol som. Iba som sa trošku zľakol dobre!? Ide o to, že tvoja reakcia nebola tá na ktorú som bol prípravný. Mala si skuviňať a prosíkať aby som prestal. No ty si urobila opak bábika. Tebe sa to páčilo a to je zlé", skončil svoj monológ a pozrel sa mi priamo do očí.
" Bábika, to že ťa Ponoféci uniesli nám moc nehrá do karát. Musím čo najskôr nájsť tú vec aby sa toto všetko konečne skončilo. No teba nemôžem nechať samú, takže či sa ti to páči alebo nie budem ťa strážiť",povedal to a takým výrazom v tvári že som nevedela či ho to teší, sere alebo znechucuje. Počkať. Ja mam akože s nim zdieľať osobný priestor viac ako hodinu?
" Áno presne tak bábika ", povedal. Bože ja ho raz roztrhnem ako hada.
" Ja s tebou v žiadnom prípade nechcem byť!", skríkla som naňho. Jemu sa to očividne nepáčilo tak sa ku mne nahol. No teda k môjmu uchu a iba povedal NECHCEŠ BYŤ SO MNOU? FAJN. Už už odchádzal no mne v tom doplo, že sama sa neubránim.
"Počkaj! Bože len ma tu nenechávaj samu", povedala som so psími očami. On sa otočil a iba sa víťazne usmial. Tche.
"Dobre bábika. Tak sa konečne najedz ja zavolám Andrei aby tu došla a ideme porozmýšľať nad tým, čo by tá vec mohla byť".

Ahojte bábiky. Ste naladené na Vianoce? Lebo ja vôbec. A neviem či je to karantenou alebo lockdownom ale proste vôbec nemám pocit, že o 4 dni sú Vianoce. Prinášam vám jednu kratšiu časť a možno zo seba večer vydolujem ešte jednu.  Budem rada za hviezdičku.

-Mary-