A ty si k**va kto?!

Kapitola 52.

Well...

**Pov.Mary**

Celú noc sme sa s Mattom rozprávali. Poznám tú pijavicu (ano mam novú prezývku heh) už dlho, no pomaly o ňom nič neviem. Jeho rodina si myslí, že je už dávno mrtvi. Ak toto celé šialenstvo výjde budeme musiť odísť. Ja a Juli sme si pomaly Londýn ani neužili a už z neho budeme musieť ísť preč. Matt mi povedal, že keď to výjde chce si dokončiť školu a začať normálne žiť. Strašne si prajem aby to vyšlo. 

Práve je 7 hodín ráno a ja sa už asi hodinu prevaľujem v posteli. Matt vedľa mňa spí. Ano reálne spí. Ako malé šteňa. Nevedela som čo robiť tak som si zaliala kávu a išla si dať sprchu. Keď som sa vyzliekla a videla svoj odraz v zrkadle skoro ma porazilo. Všade som mala cucfleky. Ano všade. Ja toho idiota zabijem. Prisahám. Vošla som do sprchového kúta a nechala na seba padať horúcu vodu. Začala som si potichu spievať aby sa to šteňa nezobudilo. Ale osud pravdepodobne nebol na mojej strane.

"Dobré ráno", povedal ten idiot a zozadu sa na mňa natlačil. Skoro som chytila infarkt.

"Si ty kompletný?! Chceš aby som chytila infa-....", nestihla som odpovedať pretože ta pijavica sa mi prisala na pery.

"Čo keby sa aspoň jedno ráno začalo bez toho, aby si po mne neziapala hm?", povedal Matt. Akože ja ziapem? On mi robí šoky a čaká že naňho budem milá?! Veľmi rada by som naňho začala znovu kričať no on mi nedal priestor. Pritlačil ma na stenu a vyšvihol (existuje také slovo?) si ma na seba. 

"Nenávidím ťa", zašepkala som mu keď sme sa od seba na pol sekundy odtiahli. On sa na mňa z vrchu pozrel a ja som myslela že sa z toho pohľadu roztopím.

"Oh bábika, kdeže som túto vetu len počul? Hmm, už viem. Povedala si mi ju včera keď som ťa po druhý krát doviedol k orgazmu", povedal Matt a ani neviem ako a už som iba vzdychala na celú kúpeľňu.

**time skip. u Jasona v ateliéri**

"Mám 2 správy", začal Josh. Vyzeral dnes už lepšie. Asi dlho spal pretože už nemal také kruhy pod očami. Andrea bola nacapená na Adamovi na ktorom som videla, že je mu to viac ako príjemné.

"Prvá správa je, že môj otec príde už tento víkend takže sa konečne dozvieme čo sa to doparoma s nami všetkými deje. No a ta druhá správa je, že po nás idú Ponoféci. Pravdepodobne zistili, čo sme urobili a s najväčšou pravdepodobnosťou nás chcú všetkých pozabíjať", povedal Josh. Yeey zasa boj o život. Ako mi to chýbalo.

"Ale máme výhodu. Keď Mary vyslovila alebo nevieme ako to presne bolo no ide o to, že Ponoféci si myslia, že už niesme v Londýne a že sme utiekli. To znamená, že bude chvíľu trvať kým nás nájdu", povedal tentokrát Jason.

"No dobre ľudia, ale keď toto celé výjde tak aj tak po nás Ponoféci pôjdu nie? To pred nimi budeme do konca života utekať alebo čo?", opýtala som sa . Jason a Josh na seba iba pozreli a zasmiali sa. Oni sa smeju? Nám ide o život a oni sa smeju?

"Čo je vám kurva smiešne? Ja nemienim do konca svojho života žiť v strachu, že mi nejaká nemá tvár zaklope na dvere a zabije ma?!!!!", povedala som už totálne rozčúlene. 

"Mary, upokoj sa. Zabudla si, že ja a Josh moc nestratíme? Poznáme kúzlo, ktoré urobí to, že na vás Ponoféci zabudnú. Nebudú vedieť, že nejaká Mary a denník existovali dobre. Tak nepanikár", upokojil ma Josh. Super. Toto je vážne skvelé. Môj život je jednoducho šialený.

__________________________________________________________________________

Ahojte moje krásne bábiky. No neviem či sa k môjmu dnešnému veľdielu budem nejako špeciálne vyjadrovať heh. Len dúfam, že sa vám kapitola páčila a ocením každý komentár, hviezdičku a prečítanie. Dúfam, že ste mali pekný deň pretože ten môj bol totálna katastrofa ktorá nie a nie skončiť. Každopádne vás ľúbim a majte krásny dnik. ♥

-Mary-