A ty si k**va kto?!

Kapitola 27.

** pov. Mary**

Hneď ako sa ku mne tá slizká beštia priblížila som cúvla. Videla som na stole položenú vázu. Využila som moment prekvapenia a celou silou ho jebla po hlave tou vázou. Nestihol nič povedať a už bol na zemi. KURVA. Veď ja som ho asi zabila. Rýchlo som chcela zdrhnúť ibaže som nevedela kadiaľ a kam. Tak som proste bežala po nejakých uličkách a zbadala som vchodové dvere.Utekala som ako o život. Obzrela som sa za seba a s hrôzou zistila, že za mnou utekajú asi 3 vysoké postavy bez tváre. Už už som sa videla na zemi no hneď ma dookola oblapili niekoho ruky a ťahali ani neviem kam. Nevidela som kto to bol ale iba som cítila, že mi položil na ústa šatku a ja som spala. Zobudila som sa v mojej posteli. Počkať čo?! AKO? KEDY? Nič si nepamätám.

"O bože konečne si hore", ozval sa mne známi hlas. Pozrela som sa a uvidela totálne uplakanú Juli.

"Čo sa stalo?,opýtala som sa. Naozaj ma už začína vytáčať, že vždy keď sa niečo zomelie tak si nič nepamätám.

"Čo sa stalo?! Kurva už 6 hodín tu spíš. Si samá modrina. Uvidela som ťa tu ležať celú od krvi zatiaľ čo ťa nejaká baba ošetrovala", povedala s plačom Juli.

"Mary čo sa deje. Ja ničomu nechápem. Tá baba povedala, že ja musím niekam odísť lebo tu nie som v bezpečí. Ja od teba nikam nejdem", rozplakala sa naplno Juli.

"No tááák šššššš nepláč Juli. Ja sama neviem čo sa to tu deje. No naozaj tu už niesi v bezpečí Juli. Chcela som ti to povedať skôr no nemala som kedy. Budeš musieť ísť na pár týždňov k tete Lucy", povedala som jej. Mala som neskutočne zachrípnutý hlas. Začínalo sa mi vyzobrazovať čo všetko sa stalo. V tom do izby vošiel Adam.

"Juli, prosím necháš nás s Mary osamote?", opýtal sa Adam.

"No to nenechám. Ja niekam nejdem", zaprotestovala Juli.

"NO ták Juli naozaj iba 10 minút dobre", povedala som jej tentokrát ja. Ona odišla. Síce so sklopnými ušami ale odišla. Ostala som tu len ja a Adam.

"Mary no vieš. Dosť ma mrzí a sere to čo sa stalo. Asi si nepamätáš na všetko a to je len dobre ale uniesli ťa Ponoféci. Asi nevieš kto sú zač ale sú to beštie. A to čo ti urobili no.. Andrea tu bola keď si ešte spala a ošetrila ti rany. Máš zlomené 3 rebrá, narazenú chrbticu a asi milion modrín. A taktiež no.. mrzí ma že ťa znasilnili naozaj. Zabijem toho kto to urobil", hovoril Adam a mne sa začali vynárať všetky spomienky na tú bolesť.

"Kde je Matt", opýtala som sa ho. Naozaj aj keď ho nemám rada tak by som ho chcela vidieť.

"Matt? Zabil asi všetko čo súvisí s Ponofécmi", ou čo? Preboha. Na moje šťastie sa o minútu rozrazili dvere a v nich stál kto iný než Matt.

"Adam nechaj nás samých. Zober Juli k nám do bytu a s Andreou sa od nej ani nehnite dobre!", povedal Matt.

Adam poslúchol a na rozlúčku ma objal. Musím povedať prekvapilo ma to celkom. Ale bolo to milé. Adam odišiel a ja som ostala iba s Mattom ktorý na mňa pozeral ako na obrázok.

____________________________________________________________________________________

Ahojte bábiky. Ospravedlňujem sa za to, že neboli dlhšie kapitoly ale rozmýšľala som ako túto knihu ukončiť a akým smerom ju chcem viesť. Ono naozaj som nečakala že tu budem sedieť a písať už 27. kapitolu. Celá táto kniha vznikla čisto z nudy a čudujem sa že ju vôbec niekto číta. Dúfam, že ste sa dnes mali dobre lebo u mňa to bolo dosť chaotické. Ďakujem sa hviezdičku.

-Mary-