A ty si k**va kto?!

Kapitola 13.

"ČO?!", pozrela som šokovane na Juli.

"Ano, volala teta, že mama odpadla v dome a že sa ešte stále neprebrala", povedala Juli uplakaným hlasom. Na jednej strane som sa bála o mamu ale zasa na druhej strane, ak by som teraz náhodou v nemocnici skončila ja alebo Juli mama by si to ani nevšimla a som si na 100% istá, že by nepriletela sem.

"Kľud Juli, veď vieš aká je mama, ona by aj pád z 11 poschodia prežila", teraz neviem či som ukľudňovala Juli alebo skôr seba. Nechápem čo sa to deje s mojím životom. Sme v Londýne pár týždňov a už to ide dolu vodou. Najprv ten čudný chalan Adam, ktorý mi prišiel na prvý pohľad strašne zlatý ako mi priniesol to jedlo a teraz aj ten chalan číslo 2 o ktorom neviem nič , a ako bonus na záver musela moja mama odpadnúť. Mám skvelý život.

"Juli naozaj upokoj sa, mama bude v pohode nemusíš sa báť, a ja budem na telefóne s tetou keby sa niečo zomlelo", objala som ju a Juli potom odišla k tebe do izby. Ja som ešte zostala ležať a rozmýšľať nad životom. Myslela som si, že keď prídeme sem náš život sa zmení k lepšiemu. Ale zatiaľ si zo mňa tam hore robí niekto žarty.

**o pár hodín neskôr**

V kaviarni sme tentokrát s Andreou spolu, keďže dnes tu je neskutočne veľa ľudí. Nedokážem si predstaviť, že by som tu mala byť sama. Zrazu sa otvorili dvere a hádajte kto vošiel.

"Jedné kapučínko s veľkou dávkou lásky si poprosím", povedal mi Adam. Neviem na čom ten chalan fičí ale aj ja chcem.

"Ty na niečom fičíš?", opýtala som sa ho odporne.

"Ale no taaaak naša princezna sa nám dnes zle vyspala?", opýtal sa ma. Nádych výdych Mary. Nemôžeš predsa spáchať vraždu na mieste kde sa to hemží veľa ľuďmi.

"Láskavo si strč do riti ten svoj milý ton, vezmi si svoje kapučínko v ktorom nieje ani štipka lásky a buď taký láskavý a zmizni mi z oči", povedala som mu asi tým najhrubším a najodpornejším hlasom akým som mohla.

"Aaaaaaw bože to bolo rozkošné", povedal Adam. Zabite ma niekto prosím.

"Počul som, že si mala v noci návštevu", pozrel sa na mňa Adama prisaháááááááááááám, že asi na pol stotiny sekundy mu oči blikli na žlto. V tom momente ako som to videla mi stuhla krv v žilách a od strachu som pustila na zem šálku, ktorú som držala v ruke. Tá sa samozrejme rozletela asi na milión kúskov a ja som už iba zacítila ako ma štípe malíček na ruke a ako mi z neho ide krv.

"Sssssssss au bože", zakňučala som. Ako som dvihla zrak zrazu som pred sebou nevidela Adama ale iba prázdnu stoličku. Wtf? To sa akože zľakol krvi alebo si zobral moje slová k srdcu a odišiel.

"Pane bože to nie si schopná ani udržať šálku v ruke? Bože poď sem", povedala mi Andrea, ktorú som si vlastne celý ten čas ani nevšimla.

"To kto bol ten týpek?", opýtala sa ma. "Vyzerala si, ako by si ho neznášala najviac na svete ale zasa bol peknučký to musíš uznať" povedala Aďa zatiaľ čo mi dezinfikovala ruku.

"Pane bože Andrea. Slovo peknučký z tvojich úst znie naozaj čudne. A hej neznášam ho najviac na svete." odvetila som jej.

"Prečo, veď bol pohode nie?", opýtala sa ma Aďa.

"Ozaj počúvaj zajtra je tá párty u mňa doma už vieš za akú príšeru prídeš?", dočerta bože ja som úplne na tú party zabudla.

"Ešte neviem ale niečo vymyslím, ale ako tak pozerám ty už si v maske dnes prišla", povedala som Adi.

"Ha ha ha dnes sršíš humorom dievča", odvetila mi sarkasticky.

"Zajtra o 7 večer ťa čakám aj s tvojím konským xichtom u mňa doma. Adresu ti pošlem neskôr", povedala Aďa.

Keby som len tak vedela, že som mala radšej sedieť dom na riti a nikam neísť.

_______________________________________________

Čaute bábiky. Trochu som sa rozpísala heh.

Dúfam, že ste mali dnes lepší dník ako ja.

Budem rada za hviezdičku a prajem vám dobrú nocku.

-Mary-