A ty si k**va kto?!

Kapitola 12.

"Takže Mary, viem o tebe skoro všetko. Viem, že máš sestru, že ste sa odsťahovali hlavne kvôli mame a aj to, že váš otec sa jedného krásneho dňa vyparil."

Ani si nedokážete predstaviť, čo všetko mi prebehlo hlavou keď mi toto ten chalan povedal. Odkiaľ to vie? To je vec, ktorá ma najviac desí.

"Počúvaj ma Mary, nechcem aby tvoj krik bolo počuť na kilometre ďaleko, takže to urobím po dobrom ano", povedal a pozrel sa mi hlboko do očí. "Ja ťa teraz nechám ísť ale na od teba chcem aby si doma pohľadala niečo, čo by v tvojich rukách nemalo čo robiť". Bože o čom zasa toči. On aj Adam ma už totálne vytáčajú a desia zároveň.

"Teraz maličká zavri oči a počítaj do 10", povedal mi. Poznáte ten pocit, keď niečo nechcete urobiť no ste vystrašený až k smrti? Zavrela som teda oči a odpočítavala 10 sekúnd života.

Hneď ako som ich otvorila som si uvedomila, že som v posteli u mňa v izbe. AKO TO KURVA TEN CHALAN UROBIL? Toto predsa nieje fyzicky reálne . Keď som sa pozrela na hodinky skoro mi prestalo byť srdce. 2:04 minúta po tom, čo som si šla urobiť čaj. Takže toto celé bol iba sen? Alebo ako si to mám vysvetliť. Ako som sa postavila z postele som zacítila ostrú bolesť v nohe. Po zistení, že je porezaná mi doplo, že toto celé sen nebol. A taktiež tomu nasvedčovali aj črepiny z rozbitej šálky na zemi. Nechápem absolútne ničomu čo sa v poslednom čase deje v mojom živote.

**Nasledujúce ráno

"Maryyyy, Maary, MARY!!!!!!!!", to bolo to čo ma ráno zobudilo. Otvorila som oči a videla ako sa nadomnou Juli nadkláňa.

"Bože šibe ti ty krava okamžite vypadni a nevrieskaj tu!", povedala som jej poriadne nasrato. Potom mi však doplo, že Juli ma uplakané oči.

"Juli čo sa stalo prečo si plakala?", opýtala som sa jej.

"Mary práve mi volala naša teta. Mama je v nemocnici a nevyzerá to s ňou najlepšie".

Ahojte bábiky. Dokopala som sa napísať ďalšiu časť.

Budem rada za hviezdičku. Majte krásne sníčky.

-Mary-