A ty si k**va kto?!

Kapitola 21.

(Adam/ neznámi chalan)

Celá v šoku som pozerala na Andreu a na jej odporné oči.

"Čo má toto kurva znamenať?", zvrieskla som na plnú hubu. Andrea sa ku mne chcela priblížiť no ja som začala cúvať, až pokial ma Adam nestopol.

"No ták predsa sa nebudeme hádať na ulici. Poďme Mary do tvojho bytu a nejak si to vyrozprávame", povedal Adam. Vo mne v tom momente vrelo toľko emocíí, že som si od nervov čupla a rozplakala sa. Ano viem, je to detinské, zosmešňujúce ale naozaj som sa potrebovala vyrevať.

"Adam choď s Andreou niekam preč, ja tu s ňou zostanem". Čo povedal? Nie som malé decko na ktoré treba dávať pozor. Aj keď teraz čupím na zemi a revem.

"No tak to nie, ty Adam a Andrea mi teraz vypadnete z očí a mne dáte pokoj", povedala som rozčúlene. Dvihla som zrak a videla som že tu už Andrea a Adam niesu. Kurva ako sa tak rýchlo stihli premiestniť?

"Okamžite sa z tej zeme postav a ideme do tvojho bytu si niečo vyrozprávať!!!!".

Ako som mu mohla odporovať, keď čokoľvek čo poviem on si aj tak robí po svojom. Dvihol má na nohy a už sme spolu  kráčali do bytu. Hneď ako sme vošli som zistila, že sme vlastne sami kedže Juli dnes spí u kamarátky. Absolútne som sa nezaujímala o toho chlapca a ani som mu nič neponúkla ako správna hostiteľka. Veď on sa vlastne pozval sám. Ja som si išla urobiť do kuchyne fucking silnú kávu. Ako som sa snažila odrezať vrch od nádoby tak som si z celej sily zarezala do palca.

"Auuuuuuuuuuu kurva bože prečo ja", zvrieskla som na celý byt. Hneď som videla, ako sa mi z toho prstu leje krv. O sekundu na to prišiel do kuchyne aj ten idiot a- o bože. Prečo má tak navreté žily? A prečo má žlteé oči. Veď predsa za tu minútu by si šošovky nestihol dať. Ostala som paralyzovvaná stáť nezmohla som sa ani na slovo. On išiel stále bližšie a bližšie ku mne no keďže za mnou bola kuchynská linka tak som sa nemala kam schovať. Moje myšlienkové pochody boli šialené. Bol odomňa vzdialený už asi len 10 centimetrov keď chytil moju ruku do tej svojej a. OLIZOL MI TEN PRST? Prisahám, že som chcela kričať, búchať a vzpierať sa, no nemohla som. Ostala som iba nemo stáť. Ako som sa pozrela na svoj prst skoro ma vystrelo znovu. Kde je do riti tá rana, ktorá tu bola?

"Bábika, tvoje myšlienky sú neskutočne chaotické, takže si choď ľahnúť do izby a ja prídem aj s Adamom a Andreou a pokúsime sa ti to nejak vysvetliť bez toho, aby si sa zbláznila", povedal mi.

Tak som teda ako poslušný psík utiekla do izby a neskutočne som sa triasla. Ani neviem či to bolo od zimy, nervozity alebo strachu. Hneď na to prišli do izby všetci traja menovaní a neuveríte ale ani jeden z nich už nemal žlté oči.

"No, a teraz som zvedavý že kto začne", povedal posmešne Adam, no keď uvidel moju tvár hneď ho smiech prešiel.

______________________________________________________________________________________-

Ahojte bábiky. Tak snažila som sa na dnes ešte napísať niečo krátke. Dúfam, že si užívate dník ako ja.

Budem rada za hviezdičku.

-Mary-