A ty si k**va kto?!

Kapitola 37.

**pov. Mary**

Naša mama je mŕtva. To bolo to jediné čo sa mi ozývalo v hlave. Mŕtva. Mŕtva. Mŕtva.
Mobil som už dávno pustila na zem. Osoba, ktorá ma porodila no zvyšok života na mňa kašľala. Človek, ktorého som milovala a nenávidela zároveň. Človek ktorý mi dal sestru je mŕtvy. Nedokázala som tomu uveriť. Cítila som ako sa mi zahmlelo pred očami a už som iba padla na kolena. Tak veľmi som chcela kričať. Plakať. No kvôli hrči v hrdle som nemohla nič. Nedokázala som sa nadýchnuť. Cítila som iba neskutočnú bolesť vo mne.
"Mary, Mary no taaak bábika vstávaj", začula som Matta ako sa ma snaží dvihnuť na nohy. Keď mu doplo že to nepôjde zobral ma na ruky na sadol si so mnou na posteľ.
"Mary no tak pšššššt", snažil sa ma upokojiť Matt no nešlo to. Iba som ho objala a vyplakavala si dušu. Nikdy by ma nenapadlo, že sa niečo také stane. Po hodine som od plaču zaspala na Mattovi.

**pov. Matt**

Bolelo ma to za ňu. Keď som sa jej pozrel do očí a videl som tú bolesť ničo sa vo mne zlomilo. Preboha tá baba ma 19 rokov. Ma chodiť na party, zabávať sa užívať si život. Po dlhom plači kedy ma Mary obímala a plakala ba mne napokon zaspala. Mala opuchnuté oči a tvár. Položil som ju do postele a prikryl. Nevedel som presne čo sa stalo. Tak som sa rozhodol zavolať Juli. Našiel som v mobile jej číslo a zavolal jej.
(Matt/Juli)

"Áno?"
"Ahoj Juli pri telefóne je Matt. Veľmi ma mrzí čo sa stalo. No z Mary teraz nič nedostaneme preto volám tebe aby si mi bližšie povedal čo sa stalo" .
"Ja sama neviem Matt. Iba mi volala teta Lucy, že mama je mŕtva. Netuším čo a ako a nikto mi z našich nedvíha".
"Dobre Juli ďakujem. O Mary sa neboj. Teraz zaspala no bude v poriadku. Je silná. Obe ste silné ano!."
"Dobre, ďakujeme Matt. Maj sa"

Nedáva to zmysel. Mal som pocit, že v smrti ich mami mal niekto prsty. Niekto z nás. Dúfam, že Jason a Josh už niečo našli. Prišiel som do izby a videl ako to mača spí. Neviem prečo sa to deje jej. Prečo práve jej sa zjavil ten denník. Ešte stále mala nezahojené modriny. Neviem čo to so mnou je. Nikdy som toto voči nikomu necítil. Chcel som odísť to Mary mi chytila ruku.
"Neodchádzaj aj ty prosím. Všetci odišli. Prosím nechcem byť sama", povedala. No bolo to zvláštne. To miesto kde ma chytila mi brnelo. Keď som ju ukludnil, že nikam nejdem ľahol som si k nej a pozrel sa na tu ruku. Čo to kur-. Toto čo je. Na ruke za ktorú ma to mača chytilo bol nejaký znak. Ako malé písmenko. Pozeral som na to asi ešte 10 minút a nechápal. Rýchlo som zavolal Jasona a nechal Mary spať.
**pov. Mary**

Zobudil som sa na nejaké hlasy. Vstala som a išla do kuchyne. Sedel tam Jason a Matt.
"Mary, veľmi ma to mrzí", povedal Jason a objal ma.
"Ďakujem. No prišiel si na niečo ohľadom denníka? Ty alebo Josh alebo Lucy?", opýtala som sa. Povedala som si, že sa budem hlavne sústrediť na to aby som sa zbavila všetkých upírov a boh vie akých stvorení v mojom živote nech sa mi vráti naspäť do normálu. Mamu môžem oplakávať aj neskor.
" Ano Mary. Asi ťa nepoteším no žiadne kúzlo sme nenašli. No jediný kto to môže rozlúštiť si ty Mary", povedal Jason. Čože. Robíte si srandu.
"Matt prosím ťa vysvetli mi to ty", povedala som.
"Mary, Jason ma pravdu. Musíme ešte vymyslieť ako na to".
Super. Takže ja akože viem vylúštiť nejaké znaky ktoré som nikdy nevidela. Ale jasne veď čo sa čudujem že. Moj život je jedno veľké šialenstvo. Jason odišiel a Matt mi povedal, že so mnou chce niečo skúsiť. Ja som si z toho celého čo sa dnes stalo išla urobiť kavu. Keď som si ju doniesla do izby Matt sedel na mojej posteli a listoval v denníku..
"Matt nedal by si si víno a lebo niečo také?", opýtala som sa ho. Mala som chuť sa odreagovať. Moja mama je mŕtva, sestra je na opačnom konci sveta a v mojej izbe sedí upír. Skvelý čas sa poriadne opiť no nie.?
"Nie Mary, žiadne víno sa piť nebude. Ideme trochu trénovať", povedal Matt.
"Ale ja nechcem trénovať", odpovedala som trucovito.
"Bábika neskúšaj ma naštvať dobre! Sadni si vypi svoju kávu a ideme niečo skúsiť", povedal naštvane Matt. Ja som sa otočila na päte a išla do kuchyne. Z chladničky vybrala fľašu vína a naliala si. Prišla som do izby a keď Matt uvidel čo držím v ruke jeho oči zožltli a v sekunde bol pri mne.
" Počúvaj ma. Položíš ten pohár. Sadneš si. A ideme pracovať. Nebudem sa opakovať", povedal Matt asi milimeter odomna. Už už som sa išla napiť no on mi pohár vybral z ruky a vylial do drezu.
Hodil ma na posteľ a zobral denník. Položil ho predomňa a chytil mi ruky.
" Teraz bábika, zavri oči a sústreď sa na tie znaky ", povedal Matt. Tak som teda urobila to čo chcel a začalo asi to najčudnejšie čo som za život pocítila.

Ahojte bábiky. Vy ste šialene. Naozaj vám veľmi ďakujem za podporu. Moc moc vás ľúbim naozaj. Rozhodla som sa napísať dnes aspoň niečo. Dúfam že sa kapitola bude páčiť a ďakujem na hviezdičku.

-Mary-