A ty si k**va kto?!

Kapitola 24.

(Mary/ Matt)

"Čo keby, si Juli nejak citlivo vysvetlila, že musí stráviť niekoľko týždňov k napríklad vašej babke?".

"Waau, ou shit Sherlock, to ma vôbec nenapadlo. Lenže na mňa s Juli rodina kašle. Máme v podstate iba jedna druhú".

"Prestaň byť na mňa láskavo drzá dobre?! Tak proste napíšeš nejakej tvojej tete alebo komukoľvek ale Juli tu ostať nesmie!.

"Dobre dobre, skúsim sestru nášho otca".

"Máš na to 1 deň, aby si niečo zistila a do víkendu tu Juli už nesmie byť!. Ja idem kontrolovať tých dvoch a večer sa vidíme bábika".

Bože konečne mi zmizol z očí. Viete, je ťažké sa po rokoch ozvať k rodine ktorá na vás akosi kašle. O mame nemám žiadne nové správy ale keby že umrela už by mi asi volali. Vlastne keď tak rozmýšľam ona pre mňa už mrtva je. Iba je mojou nevýhodou to, že musím nahrádzať mamu Juli.

Išla som smerom do kuchyne no z okna som zbadala Matta ako sa s niekým po telefone háda. Dosť pri tom totižto kričal. Snažila som sa to ignorovať ale viete zvedavosť nepustí. Zišla som dole po schodoch až ku vstupným dverám a snažila sa započuť kúsok toho rozhovoru. Za toto skončím v pekle.

"...je mi jedno ako to urobíš, ale už dlhšie čakať nemôžme.....ja viem...ano....anooooo....nie! tá baba musí byť živá, mrtva nám bude úplne napiču rozumieš!....dobre...čau", dobre tento rozhovor nevyzeral dobre.

Chcela nenápadne odísť no ako som sa otočila videla som nasratého Matta stáť rovno za mojím chrbtom asi pol centimetra odomňa.

"Kurva bože vieš ako som sa ťa zľakla?! Nerob mi infarkty!".

"Teba ako malé decko neučili, že cudzie rozhovory sa nepočúvaju ha?! Čo všetko si počula HOVOR!", začal na mňa kričať a jeho oči začali pomaly žltnúť.

"Ja som nepočula nič konkrétne naozaj, iba ako si povedal čau to bolo celé", povedala som a pozerala som sa mu do očí. Chcela som vyzerať čo najpresvedčivejšie".

"Ak ťa ešte raz prichytím ako ma odpočúvaš, špehuješ alebo nebodaj mi budeš klamať ako teraz, prisahám že ťa vyfliaskam je ti to jasné bábika?!."

"ano", kňukla som ako malé decko. Ja pri ňom strácam všetkú odvahu. Chcela som ho obísť a už sa mu neukázať na oči no zdá sa, že osud sa so mnou asi dosť hrá.

Ako som zabočila k dverám môjho bytu to čo som videla ma bude prenasledovať do konca života. Postava bez tváre. Nestihla som zakričať nič a už som iba videla ako sa ku mňa priblížila chytila ma za hlavu a už som videla iba tmu.

_________________________________________________________________________________

Ahojte bábiky.

Dnes bude asi ešte 1 kapitolka neskôr večer.

Krásny dník prajem.

-Mary-