A ty si k**va kto?!

Kapitola 49.

pov. Matt

Celú noc som bol hore. Samozrejeme preto, že upíri nespia no vždy keď mám to mača pri sebe tak aspoň zavriem oči a mám pocit že spím. Momentálne sme obaja vyčerpaný a unavený. Mary už dávno spí pritúlená na mne. Aké by to bolo byť človekom? To je otázka ktorá ma unavuje stále a stále. Byť upírom má samozrejme nejaké výhody ale za akú cenu? Čo mám z toho, že som neskutočne rýchli a  silný a  mám moc keď som vo vnútri monštrum. Je divné že som stretol Mary. Je to prvá žena, ktorú som si pustil bližšie k telu. Prvá žena, ktorá spí v mojej posteli. Je neskutočné ako sa mi to malé mača votrelo pod kožu. Naozaj teraz vyzerá ako mača. Keby som ju teraz začal škrabkať som si istý, že by začala priasť. Stále mi v hlave koluje otázka ako to teraz bude. Ako to bude medzi nami. Neivme či sa budem správať rovnako ako doteraz. Bol by úžasny pocit nájsť si priateľov, školu, prácu a tak ďalej. Samozrejme za toľké roky som už vystriedal milion krajín, povolaní a škôl, no ľuďom prišlo divné že nestárnem. Zrazu som vedľa seba zaznamenal pohyb. Otočil som sa bokom k nej a pozeral na ňu. Videl som tisíce a tisíce žien no žiadnu takú ako ona. Tá jej drzosť a nedočkavosť ma raz zabije. Nechcel som od nej odchádzať no potreboval som si zapáliť. Prišiel som na balkón a vyfajčil asi 3 cigarety. Keď som sa vrátil videl som, ako spí a fetuje môj vankúš. Prišlo mi to vtipne. No ľahol som si k nej a iba sa na ňu pozeral

**time skip ráno **

**pov. Mary**

Všetci sme sa už ako obykle zišli v atelieri. Bolo vo vzduchu cítiť to napätie a nervozitu. Matt bol nejaký čudný a Andrea s Adamom boli zamyslený.
"Ľudia, to kúzlo už máme, mame aj Mary ktorá ho môže uskutočniť. No otázka je kto všetko to chce a či si tým ste istý",začal Jason. Postavila som sa a so mnou sa postavil aj Matt potom Andrea, Adam aaaa Lucy?
"Lucy ty sa chceš vzdať svojho daru?", opýtala som sa.
"Áno chcem", odpovedala mi stručne.
"Viete o tom, že ak sa to všetko podarí, my tu už ostať nemôžme však?", povedala Andrea. Netuším čo urobím. Neviem kam by som sa mala presťahovať a vlastne, ja sa ani nikam sťahovať nemusím. No predstava že oni všetci odídu a ja nie sa mi nepáči.
"Mary, nepremyšľaj nad tým", zašepkal mi Matt.
"Dobre tak, poďme teda na to", povedala som odhodlane. Veštci sme sa pochytali za ruky okrem Jasona a Josha. Ja som zavrela oči a sústredila sa na kúzlo. To by sa však niečo nemuselo pokašľať však? Ako sme boli všetci neladeni a sustredeni na kúzlo nevšimli sme si, že sme v miestnosti sami.
"ĽUDIA POZOR!!", to bolo to posledne čo som počula pred tým, ako mojím telom prešla ostrá vlna bolesti. Videla som ako sa na Lucyinom tele tvorí obrovská škvrna. Krv. Položila som ruku na môj bok a videla som ako krvacam. Nechápala som co sa stalo až pokiaľ som nezačala zvuk streľby. Otočila som sa a videla, ako človek ktorého neznášam najviac na svete drží zbraň a mieri ňou na mňa. Sekundu predtým ako som odpadla som videla, ako Andrea a Adam tomu idiotovi odtrhli hlavu. A potom už iba tma.

Ahojte bábiky. Dufam že máte lepší deň ako ja. Keďže mam chuť kričať, búchať a niečo rozbiť.
Dúfam že sa kapitola páči a ďakujem za komentár a hviezdičku.
-Mary-