A ty si k**va kto?!

Kapitola 3.

** V sne

Už 3 minúty blúdim v nejakom čudnom malom domčeku a stále mám pocit, že sa točím dokolečka. Waaau ono to ma aj schody?.. Ako kráčam dolu schodmi začujem nejaký divný šepotavý hlas

"Maryyyyyyyyyyy no ták, ty predsa vieš kde si", shit toto čo ma znamenať? Heeeeej akože netuším kto sa so mnou rozpráva aleeee akože poviete mi kde kurva som? Nič. Ticho. Hah skvelé tak môžem zasa blúdiť a hľadať ako sa odtiaľ dostanem.

"Odtiaľto niet uuuuuteku Maryyyyyyyyy" zasa ten odporný hlas. Kurva to mi to číta myšlienky či ako?

"Aaaaaano uhádla si", shit do čerta okamžite vypadni z mojej hlavy aj keď neviem čo si kurva zač!!! ...Nič. Zasa to odporne ticho.

"Maryyyyyyyyy", začalo to na mňa hlasno kričať.

"Maryyyy"......Maryyyy.......Maryyyy. "Kurva Mary veď sa už zobuď", čo to kur.. och počkať, veď to je Juli.

"Pane bože toto čo bol za odporný sen?", vyletela som z postele a hneď zbadala Juli ako sedí na mojej posteli a dosť nasrato sa na mňa díva.

" Ty si normálna?!, už 15 minút tu s tebou trasiem a snažím sa ťa zobudiť, lebo si kričala zo sna. Bože. To čo máš za sny."

"Ouu, prepáč mala som dosť čudný sen. Bola som v nejakom čudnom dome a niekto mi čítal myšlienky", povedala som Juli.

"No nič ideme si teda objednať niečo na papanie?, som strašne hladná", pozrela na mňa Juli. Hmm aj ja by som už niečo zjedla.

"No okeeej, nechávam výber na tebe. Ja si idem zatiaľ urobiť kávu." dosť sa čudujem že zvládam nikoho nezabiť keďže som mala dnes iba 1 kávu heh. Ako som vošla do kuchyne a čakala kým mi zovrie voda, všimla som si že je prázdny kôš. Počkať čo?

"Juliiiii, počuj, ty kde si vyhodila tie zakrvavené obväzy?", opýtam sa Juli.

"No veď do koša v kuchyni", povie mi Juli. Pozriem sa ešte raz do koša a reálne je prázdny.

"Ako si ich mohla dať do koša, keď je prázdny?", nechápavo som na ňu pozrela. Veď toto nieje možné. Ako sa mohol ten obväz a ostatné zakrvavené veci len tak vypariť? Hmm divné.

"Možno si ich stihla niekam inam vyhodiť a už si na to nepamätáš. Očividne stárneš", smiala sa na mne Juli.

"PROSIM?!", okej Mary hlavne kľud. Nemôžeš predsa zabiť svoju sestru nie? V momente keď som sa za ňou chcela rozbehnúť a vyťahať ju za vlasy nám niekto začal zvoniť a klopať na dvere.

"Jedlooooooooooooooo", kričala Juli.

"Idem otvoriť, ty zatiaľ nachystaj taniere", rozkázala som Juli. Ako som otvorila dvere vykukol na mňa celkom zlatý chalan. Hmm, veď ten je chutnejší ako to jedlo, ktoré drží v ruke.

"Dobrý deň, nech sa páči vaša donáška, bude to 20 libier", odvetil ten chalan a žiarivo sa usmial. Och sväteeee hranolky. Ten chalan je úúúúplny cukrík.

"Nech sa páči", podala som mu peniaze a už začala slintať nad jedlom.

"Prajem dobrú chuť a dúfam že sa nevidíme naposledy", žmurkol na mňa a odišiel. Och bože. Ooooooch môj bože. Ten chalan na mňa reálne žmurkol. Asi odpadnem. Noooo ale to jedlo vonia faaaakt skvelo. Došla som do kuchyne kde už nedočkavo vysedávala Juli.

"Kokos to čo si pri tých dverách toľko robila?!", zavrčala na mňa Juli.

"Okeeej, kľud tu máš svoje jedlo a jedz. Ja idem do izby", kokos bože tá jedlo miluje asi nadovšetko.

"Zaduuuuuus sa", stihla na mňa zakričať Juli. Och aké zlaté. Normálne ma to zahrialo pri srdiečku.

Pustila som si seriál a začala papať svoje jedlo. Hmm už bude 9 hodín večer. Fuh ten deň rýchlo zbehol. Išla som sa osprchovať a umyť si zuby. Prosím naozaj nie som jediná, ktorá si pri čistení zubov nahlas spieva pesničky a potom má pastu všade na tvári. Ako som si tak tancovala a spievala pred zrkadlom počula som ako niečo nahlas rachlo o zem . Hmm, čo to tá Juli zasa stvára kokos. Išla som do jej izby a na počudovanie som zistila, že už dávno spí. Okeeeej tak potom to čo bolo za zvuk? Obzrela som každú jednú izbu v byte a nikde sa nič nestalo. Fuh, tak buď už stárnem alebo počujem len tak random zvuky a hlasy. Minútu po tom čo som si ľažkala do postele som zaspala zabalená v posteli ako burito.

Nudím sa. A tak nejak mám náladu písať. Prepáčte mi všetky gramatické chyby.

Ďalšia o ničom časť je na svete .

-Mary-