A ty si k**va kto?!

Kapitola 9.

Po koncerte sa Andrea rozhodla ma odprevadiť až do bytu. "Počuj Mary, už vieš za čo pôjdeš prezlečená na párty?", opýtala sa ma Andrea. Fuh ja som úplne zabudla,že nejaká párty vôbec je.

"Noo, ešte som nad tým moc nerozmýšľala", povedala som jej. "Pohodka, tak ja už idem a vidíme sa zajtra v kaviarni čau." Odzdravila som a pobrala som domov. Odomkla som si a hneď som začala mať taký čudný pocit. Neviem prečo ani čo za pocit to bol, ale cítila som, že sa proste niečo stane. Bolo už dosť neskoro a Juli už spala. Tak som sa teda rozhodla iba prezliecť a ísť spať.

**2:03 noc

Reálne nemôžem zaspať. Stále mám plnú hlavu Adama a jeho otrasných oči a všetky tie jeho reči mi bežia hlavou, a na druhej strane je tu ten chalan z baru. Keď som uvidela koľko je hodín a že tak skoro nezaspím, rozhodla som sa ísť si uvariť čaj. Po príchode do kuchyne som zasa mala ten pocit, že niečo nieje tak ako by malo byť. Nedokážem to proste vysvetliť. Kým som čakal na to kým mi zovrie voda, všimla som si, že kôš je prázdny. Robíte si zo mňa srandu že?! Kde do riti sú tie zakrvavené veci, ktoré tam ešte pred 3h boli?! Juli by určite nevynášala kôš večer. Niečo je fucking zle a ja už ničomu nechápem. V momente ako zovrie voda a vypínač na kanvici klapne skoro chytím infarkt. Reálne mám zimomriavky po celom tele. Kľud Mary nebuď zbytočne paranoidná. Odniesla som si svoj čajík do izby a v kuchyni zhasla svetlo. V momente ako som vošla do svojej izby mi stuhla krv v žilách. Od strachu som pustila šálku aj s vriacím čajom na zem a začala vrieskať na celý byt. Cudzí človek v mojej izbe. Na mojej posteli. Teda. Nie tak cudzí. Je to ten chalan z baru.

"A ty si kurva kto?! a čo do riti robíš v mojom byte?!", zvrieskla som na plné hrdlo. Ticho. Nič nepovedal. Iba si ticho sedel na MOJEJ posteli a pozeral sa na mňa. "Okamžite mi povedz kto si, inak volám políciu!!!!", v momente ako som povedala slovo políciu sa ten chalan postavil a išiel smerom ku mne. Začala som cúvať a o sekundu som cítila neskutočnú bolesť v ľavej päte. Samozrejme som stúpila na kúsok skla z rozbitej šálky. Ssssssssssss auu bože. Nemohla som urobiť ani jeden krok inak by sa mi to sklo dostalo hlbšie do päty. Ten chalan však neprestal ísť stále bližšie a bližšie.

"Pane bože, povedz mi už konečne kto si a čo odo mňa chceš!", ani som si neuvedomila, že sa mi spustili slzy z očí.

"šššššš", povedal ten chalan a nahol sa k môjmu krku. Bože kde je Juli. Určite som ju musela zobudiť mojím krikom.

"Nič zle sa ti nestane, iba spolupracuj", povedal ten chalan neskutočne hrubým hlasom, z ktorého mi nabehla husia koža.

Ahojte bábiky. Nudím sa takže som sa rozhodla napísať ďalšiu časť.

Budem rada za hviezdičku.

-Mary-