Kapitola 48.

1.6K 93 3
                                    

**pov. Mary**

Bola som z toho trochu v šoku no snažila som sa to ignorovať. Ako som vyšla z vecka počula som hádku. Prišla som dole kde bolo asi najviac ľudí a najväčší hluk. 

"Lucy spamätaj sa okamžite čo rozprávaš!", začula som Joshov hlas. Prišla som bližšie a videla som ako mala Lucy krvavé oči a Jasona s Joshom ako ju držia.

"Čo sa tu deje?", opýtala som sa nechápavo. V tom sa Lucy otočila mojím smerom a jej oči boli ešte krvavejšie ako doteraz. Videla som ako na mňa cerí tesáky. 

"Mary, nepribližuj sa", povedal mi Josh varovne. Prisahám že som mala zimomriavky až na zadku. V momente ako som videla ako sa im Lucy vytrhla zo zovretia a v sekunde bola pri mne sa mi zastavilo srdce. Pritlačila ma o stenu no asi o sekundu na to ju odomňa odtiahli 4 páry rúk. 

"Ty si zošalela?", zvrieskol na Lucy Matt s Adamom. Ona sa im snažila vytrhnúť zo zovretia a stále sa pozerala na mňa. Vyzerala ako posadnutá. Nechápala som ako to, že všetci na okolo si ničoho nevšímali. Ako keby sme tam pri nich vôbec nestáli. 

"Tu sa čo dočerta deje?!!", došla k nám tá baba z vecka. Udajne Lucyina sesternica. Keď videla v akom stave Lucy  je a že ju skoro neudržia štyria upíri prišla k nej a chytila jej tvár do rúk. Niečo jej zašepkala a Lucy sa na mňa prestala pozerať. Jej oči už neboli krvavé a akoby sa prebrala z tranzu. Očividne podľa jej výrazu tváre nechápala čo sa stalo.

"Čo sa stalo?", opýtala sa Lucy.

"Chcela si ma zabiť, to sa stalo", odpovedala som jej. Ona na mňa šokovane pozrela a nechápala. 

"Bola si začarovaná", povedala zrazu tá baba. Začarovaná? Veď to by Jason a Josh zistili nie? Všetci sme sa pobrali na poschodie do izby aby sme to všetko vyriešili.

"Lucy, s kým si sa naposledy rozprávala?", opýtal sa Jason. Matt sedel pri mňa a iba sa mňa povzbudivo pozrel.

"Nejaký chalan, povedal či si s ním nezatancujem tak som súhlasila. Potom si už absolútne nič nepamätám", povedala Lucy. Ale s kým sa to vtedy hádala keď som vychádzala z izby?

"Neviem čo sa kúzlo to bolo, no dotyčný chcel aby si zabila Mary, takže buď jeden z Ponofécov alebo nejaký iný čarodej", povedal Josh a Jason mu na to kývol hlavou. Super. Takže mňa už ľudia nechcú zabiť osobne už si na to vybavujú ľudí. Čoho som sa to dožila. Tá baba odišla s Lucy niekam preč a Adam tiež odišiel. Andrea predpokladám si uživala dole párty a vôbec netušila čo sa deje. V tom sa dvere rozrazili a dnu vletela totálne spotená Andrea. Aha tak asi sa už nebaví ako som si myslela. 

"Mám to, mám to, mám to", opakovala stále dokolečka Andrea. Pozreli sme sa na nň nechápavo.

"Viem, čo konkrétne je v denníku a ako to využiť", povedala natešene. Neverila som tomu čo počujem. Matt sa na mňa pozrel a tento krát som myslela, že ja čítam tie jeho myšlienky. 

"Dobre, musíme všetkých ľudí vyhnať lebo je nebezpečné o tom rozprávať teraz", povedal Matt.

Zišli sme všetci dole kde sa ľudia stále bavili. Dofrasa odkiaľ berú toľko energie. Andrea ako majiteľka domu sa zas a znova postavila na stoličku no tento krát si vzala aj mikrofon.

"Takže ľudiaaa, som rada že ste všetci došli, že ste sa bavili, že ste mi nič neogrcali a že nenájdem v kúte nejaké prekvapenie no bohužiaľ párty sa konťi vypadnite z môjho domu", zakričala Andrea a asi 15 minút trvalo kým sa všetci vytrepali preč. Adam išiel pozrieť či tu už nik neostal niekde na záhrade. Bola som strašne nervozna z toho čo Andrea zistila. Keď sme tu už ostali iba my sadli sme si všetci na stoličky a prenechali slovo Andree. 

"Tancovala som s jedným z Ponofécov. Očividne nevedel že som upírka alebo to vedel a neriešil to. Pomocou myšlienok som mu naznačila, že chcem vedieť čo je v tom denníku. On mi to najprv nechcel povedať, no neskôr som jeho myšlienky otočila proti nemu a už sa to z neho sypalo. Počúvajte..v denníku je napísane kúzlo, ktoré reálne môže urobiť z upírov, čarodejov a z kohokoľvek zas normálnych ľudí. Kúzlo je vraj do toho denníka vpísane krvou samotného stvoriteľa a to kúzlo môže vyrieknuť iba právoplatný dedič denníka. Čiže TY Mary. Iba ty môžeš vyrieknuť to kúzlo. Ten chalan mi vykecal aj návod ako na to. Je to celkom jednoduché no to kúzlo sa dá vyrieknúť iba raz. Chápete o čo ide? Môžeme byť zas ľudia", povedala nadšene Andrea. Všetci sme boli z toho v šoku. 

"Ako môžme vedieť, že ti ten chalan povedal pravdu?", opýtala som sa . Naozaj sa mi to celé nepozdávalo. 

"Mary, vieš čo Andrea dokáže urobiť s myšlienkami. Naozaj jej ten chalan vravel pravdu", povedal mi Jason.

"Ide tu hlavne o to, že keď to vedel ten Ponoféc určite to vedia aj ostatní. A je iba otázka času kedy sa tu objavia", povedal tentokrát Matt. Ostatní boli ticho a iba počúvali.

"Ja stále nechápem faktu, že ja som nejakou dcérou niekoho koho som v živote nevidela a niekoho kto žil storočia dozadu", povedala som nahlas svoju myšlienku. Jason a Josh prišli ku mne. Obaja ma chytili za ruky a ich oči sa sfarbili na fialovo.

"Mary, vidíš naše oči? Sú fialové však? A vieš prečo? Fialové sú iba ak cítime mágiu Mary. Nevieme a možno ani nikdy vedieť nebudeme ako je to možné, že práve do teba sa vsiakla všetká tá mágia a moc no myslíme si, že to bude tým denníkom. Je v ňom duša skoro celej rodiny Stvoriteľa. A očividne jedna z jeho dcér dala svoju energiu a moc do teba. Preto sme ťa niekoľkokrát  nazvali Elizabeth ", vysvetlil mi Jason a ja som myslela že odpadnem. 

"Necháme ťa to všetko vstrebať a denník bude u nás. Zajtra sa pokúsime vytvoriť plán čo a ako. Ponoféci už po dnešnej párty vedie, že sa ich nebojíme. Takže hádam nebudú žiadne problémy", zakončil toto stretnutie Josh a my sme sa všetci pobrali domov.

Po tom ako sme prišli s Mattom do jeho bytu som si to rovno namierila na balkon. Musela som si to všetko upratať v hlave. Prišla som do Londýna pre lepší život a zrazu som v byte s upírom moji kamaráti sú čarodeji a v sebe nosím nejakú moc baby, ktoré žila v minulom storočí. Čuduje sa, že som ešte neskončila v blázinci. Na stolíku som videla položené Mattove cigarety. Hm tak snáď sa nenahnevá ak mu jedna dve ubudnú. Vzala som krabičku a vybrala z nej cigaretu. Zapálila som a potiahla všetok dym do pľúc. Ako som ho vydýchla von mala som pocit, akoby som vypustila preč všetky myšlienky z tela. Počula som za sebou kroky. Vedela som, že je to Matt.

"Vieš, že tvojmu telo to škodí bábika", povedal Matt a krabičku s cigaretami si vložil do vrecka. Škoda ja som si ešte jednu chcela zobrať. 

"Matt, chcel by si byť naspäť človekom?", opýtala som sa ho. On si sadol do kresla a pozrel sa na mňa.

"Som upír tak neskutočne dlho, že už si nepamätám aké to bolo keď som bol človek", odpovedal mi. Prišla som bližšie k nemu a sadla mu na stehná.

"A čo ty bábika, ty by si si vedela predstaviť život ako upírka?", opýtal sa ma a vyceril na mňa jeho tesáky. Predstava že budem neskutočne rýchla, silna, krásna, nesmrtelna je lákava. No ja si svoj život takto predstaviť nejdem. Videla som ako sa Matt uchechtol.

"Zasa mi lozíš do hlavy?!", povedala som rozčúlene a udrela ho do hrude. On sa iba zasmial a pritisol si moje telo na to svoje. Obaja sme sedeli v kresle a pozerali na hviezdy. 

"Chcel by som byť zasa normálny", povedal asi po 15 minútovom tichu Matt.

"Sľubujem, že urobím všetko preto, aby si ním zasa bol, aj keď mi tvoje kúsance budu chýbať", povedala som mu a už som videla ako sa mu v očiach hravo zablýsklo a už neviem ani kedy a ako sme sa ocitli v Mattovej spálni.

_______________________________________________________________

Ahojte bábiky. Priznávam, mala som v pláne napísať  dnes 2 časti a neviem možno neskôr ešte 1 vyjde. Dúfam že sa vám dnešná časť páči. Neskutočne vám ďakujem za každú jednu hviezdičku, komentár a prečítanie. Hreje ma to pri ♥. Prajem vám krásny víkend.

ľubim vás

-Mary-

A ty si k**va kto?!Where stories live. Discover now