A ty si k**va kto?!

Kapitola 11.

Prvé čo ma napadlo keď som otvorila oči bolo to, že sa môžem pomaly lúčit so životom.
"No ja neverím šípkova rúženka nám vstala", začula som hrubý hlas pri mojom uchu.
"Kde som?!", opýtala som sa ako malé vystrašens šteňa. Keď som sa porozhliadla zistila som, že som v tej istej izbe ako naposledy keď som stretla Adama. Ale tento krát pri mne nebol Adam  ale ten cudzí chalan.
"No, keďže si nechcela spolupracovať tak som ťa vzal sem a zariadil to, aby si konečne prestala byť šialene hystericka a začala na počúvať", koniec vety už zavrieskal. Skrčila som sa a dúfala nech tento zlý sen skončí.
"Neublíži ti dobre iba buď ticho a počúval čo ti poviem", povedal tento krát už kľudnejším hlasom.
"Nemôžem ti povedať kto som iba ma počúvaj. Viem, že si sa sem prisťahovala aj so sestrou. A viem, že máš niečo čo chcem ja. Takže ti dám na vyber zlato. Buď mi dáš to čo chcem alebo zariadim aby tvoja sestra bola jedináčik." Jedináčik? Chce ma zabiť?
"Počúvaj, ja netuším čo odo mňa chceš ale neubližuj mojej sestre alebo mojej rodine", povedala som mu vystrašene. Zrazu som si uvedomila, že necítim bolesť v nohe aj napriek tomu, že som tam mala sklo. Keď som chcela s nohou pohnúť všimla som si, že je celá obviazana.
"Ou hej ta tvoja noha dosť krvácala tak som ti ju obviazal", povedal ten chalan.
"Povedz mi prosím prečo som tu", povedala som prosím tak hádam že mi už konečne odpovie. Samozrejme neodpovedal iba podišiel k nejakej skrini a niečo v nej hľadal. Aspoň som mala ako takú možnosti si ho obzrieť. Hm mal asi tak 190cm, krátke čierne vlasy a prenikave zelene oči, nechápem ako keďže minule ich mal žlté. Otočil sa ku mne aj s nejakou krabicou. Prišiel bližšie ku mne posadil sa na posteľ a moje vystrete nohy si položil na svoje stehna.
Dobre tak toto je dosť divne. Podľa mňa aj o 3 ulice ďalej bolo počuť môj tlkot srdca.

Čaute. Napísala som rýchlo nejakú časť lebo sa nudím vo vlaku. Budem rada za hviezdičku.
-Mary-