Rebelka

5.

A d r i e n n e

Prevalila som sa na posteli a zívla, ach to bola teda noc. Nemusela som sa ani pozrieť a podľa vône posteľnej bielizne som hneď vedela, že nie som doma. Koľko je vlastne hodín?

Cez okno silno svietilo slnko, a musela som prižmúriť oči. Nechcelo sa mi po včerajšku ani vytrčiť nohu z postele, tak som sa otočila na druhú stranu. Neviem aká vyššia moc ma prinútila otvoriť oči, ale krvi by sa mi v tej chvíli nikto nedorezal. „Váááááá." Skríkla som a následne počula ako breše Ria vedľa v obývačke.

„Si zo mňa robíš prču?!" Žmurkala som, nech rozplaším tú divnú postavu vedľa mňa, či sa mi to iba nesníva, ale ani po chvíli sa nič nezmenilo.

„Dobré ránko bejby. Aj ja ťa rád vidím." Škeril sa na mňa Lucas. Rozvaľoval sa v celej svojej dĺžke na posteli a rukou si podopieral hlavu. Evidentne si tu robil veľké pohodlie.

Pokiaľ si pamätám, zaspala som s tým, že som ľahla do postele sama a určite som za sebou zamkla alebo nie? Sakra tých drinkov bolo asi moc.

„Netvár sa ako by si si to nepamätala." Ozval sa zrazu a tváril sa tak vážne. Vytreštila som oči, či to myslí vážne. Lucas sa rozosmial a jeho hlas sa ozýval v celej miestnosti. Och, ten idiot. Skoro som mu naletela. Pohľadom som prešla či som stále oblečená, kroptop bol na svojom mieste a sukňa dosť nízko a samozrejme jeho pohľad nalepený na mojom bruchu.

„Och keby si sa videla sestrička, myslím, že keby sme si to rozdali, určite by si si to pamätala." Oblizol si spodnú peru a mne v tej chvíli prebehol mráz po chrbte. Ale určite to nebolo od vzrušenia, ale znechutenia.

„Vypadni Lucas." Zatriasol sa mi hlas a ani to nebolo ako príkaz iba ako chabý pokus o šepot. No tak Adrienne spamätaj sa. Ale v tej chvíli mi to nemyslelo.

Zoskočila som z postele a sťahovala si tričko nižšie, aby mi nehľadel na holé brucho. Cítila som sa pred ním nahá. Siahla som po župane, ale on bol pri mne v sekunde a vzal mi ho. Ustúpila som o krok vzad a narazila do steny za mnou. Bola som paralyzovaná, tie pocity, čo sa vo mne hrnuli, som nepoznala. Nakláňal sa nado mnou s jeho vysokou postavou a ja som uvažovala čo skôr.

„Vieš o tom, že si celkom sexy?" Zamumlal. „Máš parádne kozy." Zachytil mi okraj trička a zadíval sa mi na ne. Nervy mi pracovali a zúrivosť stúpala na vyššie obrátky, ale nebola som schopná mu odpovedať. „Keby si nebola taká piča, možno by som ťa aj pretiahol... z nudy." Odstúpil odo mňa, premeral si ma naposledy pohľadom a odišiel.

A ja od zúfalstva a šoku som sa spustila po stene na zem a rozplakala sa.

***

Aj keď som bola uťahaná z pretancovanej noci, zaspať som už nemohla. Až príliš som bola v citovom rozpoložení. A tie sexuálne narážky asi z hlavy už v živote nedostanem. Toto čo predviedol dnes? Neodpustím mu to nikdy. Ani predtým sme spolu nevychádzali, iba sa tolerovali, ale teraz to prehnal. Prečo som mu jednu nevrazila? Nechápem.

V sprche som sa upokojovala, ale nešlo to tak ľahko, ako by som si predstavovala. Uvažovala som, že ostať na mizine, pracovať niekde ako servírka a bývať niekde na ubytovni, by bolo oveľa lepšie, ako znášať útoky obyvateľov domu. A to nehovorím o Reecovi, ktorý mi pije krv tiež.

Obliekla som si šortky a tričko ale po včerajšku? Radšej som zvolila niečo, čím nebudem lákať na svoje nahé telo. Hnusí sa mi myšlienka, žeby ma opäť obťažoval Lucas.

Schádzali sme s Riou po veľkom schodisku, celý dom bol v tichosti, všetci po párty ešte najskôr spali. Jediný zvuk vydávali Riine labky na mramorovej podlahe a moje tiché kroky. Poobzerala som sa navôkol a všetko už bolo prekvapivo poupratované a čisté. Prešla som cez priestrannú vstupnú halu až dozadu do jedálne a následne do kuchyne. Ani tu nikto nebol, vzala som si iba z ovocnej misy banán a cez dvere do záhrady vyšla von.