Epilóg

765 68 10
                                    

A d r i e n n e

Stála som v kúpeľni už hodnú chvíľu. Tie pocity ma tak veľmi ohromili a váhala som, čo teraz. Krok späť v tomto prípade neexistoval. Sadla som si na koberček, ktorý bol dosť mäkučký, ale teraz mi to v podstate bolo jedno. Iba som si prehrávala v hlave, a kalkulovala, čo všetko som  vypila a pojedla. Nie, nie, to sa mi azda sníva...

...Slzy mi zmáčali tvár, snažila som sa nerumázgať, no nešlo to. Nebolo to alergiou z tých kvetov, ktoré boli rozmiestnené všade. Vidieť ho v smokingu, ako kráča hrdo uličkou s nastaveným ramenom a v ňom jeho mama zavesená sa pyšne nesie v bielych šatách, bolo na mňa príliš. Rozľútostnilo ma to, ale boli to šťastné slzy. Tešila som sa tomuto dňu. Usmieval sa na mňa a ja na neho, hoci mi k tomu nepomohla mokrá tvár. Utierala som sa vreckovkou a snažila si nerozmazať ten dokonalý makeup. 

Reece pomalým rytmom svadobného pochodu kráčal až pristúpil ku Gavinovi a odovzdal svoju mamu jeho otcovi. Potľapkal ho po pleci a venoval mu vrúcny pohľad. Tá nevraživosť, ktorá vyplynula z ich tajomstva pominula. Dávne hriechy boli zažehnané a tým dostal Gavin zelenú požiadať Juliu o ruku. Ako správny chlap si pýtal povolenie od Reeca, vlastného syna. Nebolo ľahké odpustiť mu, že ho neuznal za svojho, ale prešlo už veľa času, odkedy tak urobil. 

Reece teraz pracuje v Gavinovej firme, aj keď neskončil školu. Povedal, že tie semestre niekedy doženie, o čom ťažko pochybujem. Ale bolo k veci, že sa tam zamestnal a odľahčil nám finančnú situáciu. 

Za žiadnych okolností nechcel, aby ho otec finančne podporoval. A keďže bývame už nejeden piatok spolu, nejako sme si utiahli opasky a podarilo sa nám dostať až sem. Po mojich dohovoroch sa s otcom uzmieril a nastúpil k nemu do firmy. 

Teraz som iba čakala na to, ako si povedia áno, v záhrade za vilou. Na tento deň sme sa všetci tešili a ničím si ho nenecháme pokaziť. 

Reece mi dal bozk do vlasov a neprestal sa pozerať na svoju mamu. Julia mala na sebe čipkované šaty, nie úplne po zem, ako sa zvyknú parádiť všetky nevesty, ale mala ich iba do polky lýtok a vyzerala akoby vyšla z filmu päťdesiatych rokov. Gavin od nej ani na sekundu neodtrhol zrak. Bolo vidieť ako veľmi ju miluje a váži si ju. Taká láska sa nevidí často a trošku ma mrzí, že s tým neprišli skôr. 

Ale ak by to tak bolo, asi by si som sa s Reecom nikdy nestretla. Nikdy by som nemala vkročiť do tohto domu a nestretla tých úžasných ľudí. 

Hneď po obrade nasledovala hostina a presunuli sme sa do veľkého stanu. A keď  ma po novomanželskom tanci  vyzval na parket môj otec, cítila som sa ako malá princezná. 

„Pristane ti to," povedal, keď sme urobili otočku. 

„Ani ty nie si na zahodenie." Uškrnula som sa. 

Dotancovali sme pieseň, zatiaľ čo, Reece vykrúcal našu bývalú profesorku Kate. Takisto bola krásna, a myslím že na nej išli všetci chlapi oči nechať. Po ďalšom zatočení ma otec nasmeroval do Reecovej náruče a vymenili sme si tanečných partnerov. 

V jeho rukách som sa opäť roztápala, ale nebolo to tým slnkom, ktoré dnes opäť silno pražilo. „Vieš že je toto druhýkrát, čo spolu tancujeme?" pripomenula som mu otázkou. 

Zamyslene stiahol obočie ku sebe. „Ja som ale idiot. To vážne som ťa nevzal nikam tancovať?" 

„Nie, nebyť poslednej svadby ani neviem, že sa vieš tak dokonale pohybovať." Za mojou pochvalou nasledoval oslňujúci úsmev, ktorý mu rozžiaril tvár. Tá vráska na čele sa hneď vyhladila. Lenže ako ho poznám, nezaobíde sa to bez poznámky. Ihneď si ma pritiahol bližšie a zakrúžil bokmi. 

„Naozaj nevieš?" Pritlačil sa na mňa stvrdnutým rozkrokom. 

„Reece," ticho som zasyčala. „Tu sa to nehodí." 

Rozosmial sa. „A kde by sa ti to hodilo? Ideme do mojej izby?" Pokýval obočím a ladne tancoval akoby ma zvádzal na nekalé chodníčky. 

„Už dávno nie je tvoja." Podotkla som. Nasťahovalo sa tam nové služobníctvo. Jedná milá rodinka, ktorá pracuje vo vile. Julia zatrhla mladú slečnu, ktorá prišla na pohovor, ale zdalo sa že očumovať mladého Harpera. Ak nechcela aby sa história opakovala, zasiahla včas. A možno aj Lucasova manželka mala k tomu čo povedať. 

Len čo som na ňu pomyslela, hneď sa po mne naťahovali ruky, ktoré nepatrili nikomu inému ako Lucasovi. Vzal ma svojmu bratovi akoby nič. Reece iba zavčal, ale vymenil sa a už tancoval s Verou. 

„Vidím, že sa nič nezmenilo, stále je z teba paf." Škeril sa, ako to vedel len on. Mal taký veľký úsmev, že by sa mu dalo spočítať všetky zuby. 

„Tak isto ako ty z Veri. Ešte ťa baví manželstvo?" Pred pol rokom sa vzali a nikomu o tom nepovedali. Nakoniec Gavin rozhodol, že oslava musí aj tak byť, a tak sa konala tu v záhrade. Rovnako ako dnes, pálilo slnko a skončila sa oslava párty pri bazéne. Myslím, že dnes to ani inak nebude. Stavím sa, že o chvíľu polka chlapov vyzlečie svoje košele a budú vystatovať svoje vypracované telá.  A ako prvý na rad príde Reece s Lucasom. Teda, až kým mu to Vera nezatrhne. 

Odkedy je v druhom stave, je oveľa hysterickejšia než predtým. A tá žiarlivosť pramení asi z tehotenských hormónov. Naozaj sa jej stránim, inak by zvozila aj mňa. Na to má budúceho otecka. 

„Už ste sa konečne dohodli na mene?" Pozrel na mňa s miernou panikou v očiach a ja som pochopila, že ešte nie. 

„Čo ju nepoznáš? Radšej čuším, už bolo dosť, že som ju nabúchal, meno nech si vyberie sama," vyjadril sa môj -bývalý nevlastný brat a možno raz budúci švagor.

Živá hudba hrala skvelo a začali hrať  prvé akordy našej obľúbenej piesne. Pozrela som sa v tom na Reeca a s úškrnom pokýval plecami. Vedela som, že to bolo na želanie.

Stál sám vzadu v ruke iba šampanské a ja som obdivovala ako mu to sekne. Aké to mám šťastie, že on je ten komu som sa oddala celá. 

Jeden kútik mal dvihnutý a očami ma skenoval od lodičiek až po koniec šiat obmotaných okolo môjho krku. Ľavú mal schovanú vo vrecku. Podal mi šampanské a ja som sa napila. Bola to príjemná úľava a osvieženie po tých tvrdých drinkoch, ktoré sme do seba kopli s Lucasom pri bare.

„Mám nápad," vyslovil potichu. „A myslím, že sa ti bude páčiť." 

Vedela som čo má na mysli. Hneď som pocítila vzrušenie v podbrušku, ktoré sa šírilo postupne celým telom. 

Položila som prázdny pohár na vedľajší stolík a vzala ho za ruku. „Mám pocit, že sa to bude páčiť nám obom." Potiahla som ho smerom k vile a on sa iba ticho zasmial...

...Zo spomienok ma prebralo hlasné klopkanie na dvere. „Adria pohni! Už si tam dlho!" ozval sa Reece a vedela som si ho predstaviť ako podskakuje pred dverami.

Nebola som schopná odpovedať. 

Otvoril dvere a premeral si ma a pritom sa držal za rozkrok. „Asi si ohluchla, volám na teba už desať minút. Už naozaj potrebujem!" 

Doriti, iba on vie skaziť tú najkrajšiu chvíľu v mojom živote. Oprava, v našom.

Iba som pokrútila hlavou a ukázala na umývadlo. Vzal tú malú vec do rúk a hľadel na to ešte šokovanejšie než ja. „To. Je. Čo?" A potom, keď mu to došlo sa spýtal: „Ako sa to stalo?"

Hystericky smiech sa mi začal drať hore krkom. To nemyslí vážne?

„Nedal si si pozor Rivera!" vyštekla som v očiach slzy smiechu, ale s novým návalom šťastia. Aj keď to nebola vcelku iba jeho chyba, pár tabliet som zabudla vziať počas skúškového obdobia. V tom strese som na ne naozaj nemyslela.

Pozrel na mňa ešte raz a potom na ten test, hlava sa mu pokrútila a napokon sa usmial. Hodil to do umývadla a schytil ma do náruče. Dvihol si ma ako princeznú a utekal so mnou do spálne rýchlosťou blesku. Hodil ma na posteľ až som zvýskla. „Héj, teraz musíš dávať pozor!" peskovala som ho, a to som vedela o tehotenstve sotva päť minút. 

„To je už iba jediná vec, na čo musím dávať pozor!"


RebelkaWhere stories live. Discover now