Rebelka

33.

A d r i e n n e 

„Sadni si na svoje miesto," povedal Gavin, keď som prechádzala cez jedáleň, rovno do kuchyne. Tam som sa plánovala najesť spolu s Reecom a Juliou. A tu všetci sedeli na svojom mieste, akoby sa nič nedialo. 

Ani som sa nezastavila, iba som povedala: „Nie ďakujem, najem sa v kuchyni."

„Adria, sadaj." Dvihol obočie Lucas. Ako inak, poslušný synček, vždy ochotný postaviť sa na stranu otca.

Po Lucasovej lavici, bolo prestreté aj pre mňa. Sadla som si k nemu a iba zatínala sánku. Už pár dní, som s nimi nejedla za jedným stolom. Odkedy oznámili, že sa rozvádzajú. Viac k tomu nepovedali, nič sa nedoriešilo,  všetko ostalo otvorené. Každá téma bola tabu. Iba najedz sa a nič sa nepýtaj. Tak som sa nepýtala a stránila sa ich. Teda, hlavne Sarah.

„Takže, keď sme tu už všetci," rozhovoril sa Gavin. 

„Oci, nechcem vedieť detaily vášho vzťahu, čo keby si nás toho ušetril?" prerušil ho Lucas. 

„Nejde tu o nás dvoch, toto je už uzavreté, Sarah bude bývať s nami, kým tu bude aj Adria," pozrel na mňa a mne skoro oči vypadli z jamiek. Ani som už neriešila, že ma oslovuje takto. „Ale tu ide o prípad, ktorý sa týka vás všetkých, najmä ide o Miu a Adriu." Napil sa z pohára, v ktorom mal určite alkohol, rupol ho do seba a povzdychol si. „Adria, si ochotná ísť vypovedať na súd?" spýtal sa priamo bez okolkov.

Zmocňovala sa ma panika, ruky sa mi potili tak veľmi, že som si ich obtrela do obrúska. Srdce mi bilo ako zvon a naozaj som nevedela, ako odpovedať. Všetci pozerali na mňa a keď som uvidela, ako sa Mii triasla spodná pera a skoro sa rozplakala, hneď som vedela, čo urobím. „Áno, pôjdem vypovedať." Pozrela sa na mňa a v tvári mala vpísanú vďaku. „Myslela si si, že odmietnem?" 

Ona neodpovedala, iba opäť sklonila hlavu. Bože, kde je to dievča, odhodlané povedať všetko, čo má na jazyku? 

„Ďakujem ti, veľmi si to vážim." povedal Gavin a Lucas mi stlačil ruku pod stolom a vďačne sa usmial. 

„Dik sestrička," pošepol. 

„Preboha, čo ste si mysleli? Že poviem nie? Veď tu ide o Miu, to je jedno, že sme sa nemuseli, ak by šlo o kohokoľvek a bola by som svedkom, išla by som do toho. Nie som taká mrcha, za akú má máte!" Poslednú vetu som povedala trpko a hlasno. Nikto nepovedal ani slovo. „Fajn. Nebudem na nikoho ukazovať prstom, ale naozaj vám nerozumiem, tu ide o viac, veď ju sfetoval a chcel znásilniť, jasné, že ak by som mohla znesiem ho zo sveta! Je to hajzel a kokot!" 

„Mierni sa Adria, vulgárnosti nestrpím!" vyhŕkla Sarah. 

Iba som ju prepálila pohľadom, vstala som od stola a hodila obrúsok na tanier. „Dobrú chuť." 

Preletela som cez kuchyňu ešte som počula za sebou, ako na mňa volajú, ale neotočila som sa. Prešla som okolo Julie, ktorá mi tiež niečo hovorila, no nepočúvala som, iba som šla do svojej izby. 

Nechcelo sa mi veriť, žeby ma stále považovali, za krutú osobu, ktorou dávno nie som. Stále mi neveria. Nikto mi neverí. 

„Hej, zlatko, čo sa deje." Dobehol ma Reece a vzal do náručia. „Kto ti ublížil?" Odťahoval ma od seba, aby mi pozrel do očí, ale ja som sa iba chcela ukryť v jeho objatí. 

„Stále ma neberú vážne, nikto mi neverí." Smrkla som. Naozaj sa zo mňa stala citlivka. Za to môže tento chlap. A možno aj tento dom. Nikdy som sa toľko nenaplakala.

„Ale nevymýšľaj, čoby ťa nebrali vážne." Chlácholivo ma hladil po vlasoch a dával mi bozky na čelo.

„Oni si mysleli, že nepôjdem svedčiť. Chápeš? Pýtal sa ma to, akoby som bola nejaká potvora, čo nebude brániť iného človeka."